oPeniazoch.sk, TASR
Problémy vo svete, vrátane stagnácie ekonomiky eurozóny, vojna v Iraku a Sýrii, ako aj vývoj na domácej scéne, znižujú šance Turecka stať sa v najbližšej dekáde jednou z najväčších svetových ekonomík. Informovala o tom agentúra DPA.
Turecko plánuje stať sa do roku 2023 jednou z 10 najväčších ekonomík sveta. Situácia vo svete, ako aj vývoj na domácej politickej scéne však šance na dosiahnutie tohto cieľa zhoršujú. Momentálne je Turecko 17. najväčšou ekonomikou sveta.
Hospodárstvo krajiny zatiaľ externým šokom odolávalo, no podľa niektorých ekonómov ho môžu ohroziť rastúce geopolitické riziká, najmä prudká zmena globálnej likvidity, keďže krajina má vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Očakáva sa, že tento rok by mohol deficit bežného účtu dosiahnuť 6 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Riziko pre tureckú ekonomiku bude znamenať najmä ukončenie programu nákupu dlhopisov zo strany americkej centrálnej banky, ale aj zastavenie zotavovania ekonomiky eurozóny. Najmä zhoršenie ekonomického vývoja v Nemecku, ktoré je jedným z najväčších obchodných partnerov Turecka, je dôvodom na obavy. Ďalšími rizikami pre budúci vývoj tureckej ekonomiky sú vojny v Sýrii a Iraku, keďže obe krajiny s Tureckom susedia. Pre Turecko to znamená zablokovanie obchodných ciest a šancí pre biznis.
Popri externých faktoroch môže situáciu skomplikovať aj vývoj na domácej politickej scéne po tom, ako v prvých priamych prezidentských voľbách minulý víkend vyhral dlhoročný premiér Recep Tayyip Erdogan. Analytici teraz diskutujú o mene budúceho premiéra a o tom, či nový kabinet bude ochotný jednoznačne podporovať Erdoganove niekedy kontroverzné ekonomické kroky. Spory už nastali teraz, a to za úrokové sadzby, ktoré Erdogan chce držať na čo najnižšej úrovni s cieľom podpory hospodárskeho rastu. Podľa ekonómov by sa banka nemala nechať ovplyvniť.
V budúcom roku však budú parlamentné voľby a tie sú pre Erdogana a jeho vládnu Stranu spravodlivosti a rozvoja kľúčové. Ak by sa situácia vo svete nevyvíjala pre tureckú ekonomiku priaznivo a zasiahlo by to do príjmov bežných Turkov, obviňovaná bude vláda. Z tohto dôvodu chce vláda držať úroky v blízkej dobe na nízkej úrovni, aby podporila hospodársky rast.
Ekonómovia však poukazujú na nevyhnutnosť štrukturálnych reforiem, ktoré sú kľúčové pre dlhodobý vývoj ekonomiky. „Erdogana netrápi dlhodobý vývoj hospodárstva, zaujímajú ho iba výsledky volieb v budúcom roku,“ povedal ekonóm Emre Deliveli. Ako dodal, on sám by podobne ako ďalší ekonómovia bol radšej, keby vláda začala pracovať na štrukturálnych reformách, aj za cenu, že v najbližšom období budú do určitej miery bolestivé.
