oPeniazoch.sk, Zdroj: Mises.org, tmz, Foto: SITA
BRATISLAVA – História je plná daňových revolúcií. Ľudia jednoducho mali platenia vysokých súm zo svojich vreciek dosť a spôsobili vládny prevrat. Aj keď je to možno téma len pre historikov, čo by sa muselo stať, aby sa dejiny zopakovali? Budú tou rozbuškou vysoké dane?
Veľký čínsky vojvodca Sun-c´vo svojom diele Umenie vojny tvrdil, že príliš zdĺhavé vedenie vojny je nemúdre, pretože vyčerpáva ľudí. Taktiež podotkol, že takáto vojna odčerpá až sedem desatín bohatstva elít krajiny. Zistenia slávneho Číňana môžu dnes vyvolávať úsmevy, no tento neobyčajný človek žil v dobe (6. storočie p. n. l.), keď bola vojna na bežnom poriadku a mal preto možnosť študovať jej dopady. Pozrime sa, aký to má súvis s dnešným svetom.
Inými slovami chcel Sun-c´ povedať, že keď presiahnete hranicu 70% bohatstva, ktoré odčerpávate od svojich občanov, môže to spôsobiť zemetrasenie. Vtedy ľuďom systém prestane byť ľahostajní a začnú proti nemu bojovať. Dnes nám zrejme vojna nehrozí, no vysoké zdanenie môže v odčerpávaní zdrojov nahradiť vojnu. Keď chcel kráľ postaviť vojsko, zvýšil dane. Dnes politici sľubujú nesplniteľné a dvíhať dane im nerobí problém, najmä keď robia poriadky v štátnych financiách. Šetrenie sa príliš nenosí a preto sú na rade dane – teda prehodiť bremeno na plecia občanov.
Súčasné vlády vyspelých štátov prerozdeľujú menej ako je 70% HDP, ale pomaly sa k tomu približujeme. Spojené štáty americké prerozdelia podľa údajov z roku 2014 až 42% objemu ekonomiky. Najviac sa darí prerozdeľovať škandinávskym štátom. Ich sociálny štát si vyžiada, aby rukami politikov prešlo okolo 50% HDP. Slovensko nie je na tom oveľa lepšie. Sme na úrovni približne 42% hrubého domáceho produktu, ktorý sa vyprodukuje u nás. Inými slovami, z každého eura vytvoreného na Slovensku štát prerozdeľuje takmer 42 centov.
Je jasné, že spomenuté čísla sú ešte ďaleko od 70% Sun-c´ua. No sme na zlej ceste. Výdavky moderných štátov sa stále zvyšujú. Od roku 1975 až do roku 2010 podľa OECD priemerná výška daní sa zvýšila o 4%. Takýmto tempom by nám trvalo dostať sa k zlomovej hranici desiatky, možno stovky rokov. Predvídať ťažko, výdavky a prerozdeľovanie štátov možno klesnú, ale súčasný trend je jasný. A pravda zostáva, že sa tak nedeje.
Keď sa bavíme o daniach, nesmieme zabudnúť ani na skrytú daň v podobe inflácie. Inflácia vo výške 4 alebo 5 percent vám z príjmov ukrojí presne toľko isto percent. Predstavte si, že by vám zvýšili mzdu o 3% a inflácia by stúpla o 5%. Tešili by ste sa z rastúcich príjmov a o výšku inflácie by ste sa určite nezaujímali. No v konečnom zúčtovaní by vaše príjmy reálne klesli o 2 %. Radosť by vystriedal smútok. Preto je veľmi dôležité sledovať výšku inflácie – teda rastu cenovej hladiny.
Dnes sa teda dane ako rozbuška k revolúcii nejavia. Najmä pri geopolitických problémoch na Ukrajine alebo blízkom východe. No neradno zabúdať na trend silnejúceho štátu, kde výdavky stúpajú a občania iba nespokojne šomrú s kamarátmi pri pive. Preto je treba pozorne sledovať výšku našich daní a tiež výšku skrytej dane (inflácie), aby sme raz neboli prekvapení z toho, čo nám zostalo v peňaženke.
