oPeniazoch.sk, Project Syndicate, tmz, Foto: SITA
LONDÝN – Zatiaľ čo sa svet zotavuje z krízy z rokov 2007 až 2009, Európa zaostáva. Rast na tento rok sa predpovedá len vo výške 1,7%, čo je veľmi málo a na vytváranie nových pracovných miest to nestačí. Čo sa s tým dá robiť?
Viacero ekonómov a vrcholových manažérov preto volá po slabšom eure. Konať by mala podľa nich najmä Európska centrálna banka. Najnovšie sa ozval výkonný riaditeľ Airbusu Fabrice Brégier. Vyhlásil, že euro je príliš silné a musí oslabiť, najmä oproti doláru. V súčasnosti sa euro drží na hodnote 1,35 dolára. Brégier by ho znížil až na kurz 1,25-1,20 eura za dolár. Celkovo by išlo o 10% pokles. Kritika za pomalé ekonomické oživenie sa dáva za vinu ECB, ktorá robí narozdiel od iných svetových centrálnych bánk, veľmi málo. Zvýšiť by mala hlavne peňažnú ponuku, aby povzbudila agregátny dopyt, tvrdí ekonóm Robert Skidelsky.
Pri týchto menových operáciách by sa mena následne oslabila, čo by povzbudilo exportérov. Je jasné, prečo potom volajú hlavne veľké európske firmy. Šéf ECB Mario Draghi nedávno spomenul možnosť kvantitatívneho uvoľňovania. Za silným eurom však nestojí len centrálna banka. Môžu zaň aj nerovnováhy na platobných účtoch štátov eurozóny.
Nemecký prebytok je najväčší v eurozóne. Existuje od 80-tych rokov a klesol iba počas zjednocovania štátu, keď investičná výstavba viac absorbovala úspory krajiny. Tento prebytok rastie aj naďalej. Momentálne dosahuje 7,4% HDP a blíži sa predkrízovej úrovni. Okrem Nemecka sa do kladného prebytku dostávajú aj iné štáty a eurozóna môže byť ako celok prebytková. Eurozóna sporí viac než investuje, alebo vyváža viac ako dováža. To posilňuje jej menu. Nemecko označili za zdroj problémov aj Američania ešte v roku 2013.
Hlavný argument znel takto: Pokiaľ jedna krajina vykazuje prebytok, musí ďalšia vykazovať deficit, pretože nadmerné úspory/export prebytkového štátu musí krajina absorbovať ako investície, spotrebu či dovoz. Pokiaľ prebytková krajina nepodnikne žiadne kroky na zníženie prebytku – napríklad tak, že zvýši domáce investície a spotrebu -, tak jediným spôsobom ako môže deficitná krajina znížiť schodok, je obmedziť vlastné investície a spotrebu. Týmto spôsobom však vzniká „zlá“ rovnováha, teda rovnováha dosiahnutá stagnáciou.
A my máme byť svedkami niečoho podobného v eurozóne. Nemecko si zachovalo „dobrý“ prebytok, zatiaľ čo krajiny z oblasti Stredozemného mora znížili deficity zoškrtaním investícií, spotreby a dovozu. Grécka miera nezamestnanosti sa vyšplhala bezmála na 27%, španielska je takmer rovnako vysoká a Portugalsko čelí bankovej kríze. Tieto kroky kritizuje aj Paul Krugman. Napísal, že „neschopnosť Nemecka prispôsobiť sa zvýšila náklady úsporných opatrení. Aj keď „bolo nevyhnutné, že Španielsko čakajú biedne roky, keď sa bude učiť žiť v rámci svojich možností,“ tvrdí Krugman, „nehybnosť Nemecka k španielskym problémom významne prispela“.
Najsilnejšia ekonomika Európy Nemecko túto logiku odmieta. Ich prebytok je podľa nich len odmena za tvrdú prácu. Nemecký minister financií obavy pre Európu, eurozónu ani svet, nevidí. So všetkým sa majú porátať deficitné štáty a utiahnuť si opasky. Už v roku 1941 John Maynard Keynes poukázal na deflačný dôsledok takejto politiky. Veriteľská krajina samozrejme vždy môže pomôcť dlžníkovi tým, že svoj prebytok u nej investuje. Nemecko je v zásade ochotné to činiť, ale trvá na tom, že najprv musia prísť úsporné opatrenia. Problém spočíva v tom, že stagnácia ničí investičné vyhliadky.
Čína ide v tomto príkladom a ukázala, že dobrovoľná úprava na strane prebytkovej krajiny je možná. Problém globálnych nerovnováh sa donedávna točil okolo prebytku Číny vo vzťahu k USA. Čína používala prebytočné úspory k nákupu dlhopisov vydaných americkým ministerstvom financií, čo znižovalo svetové úrokové sadzby a umožňovalo lacné pôžičky, takže Amerika mohla pracovať s obrovským deficitom. Hlavným dôsledkom týchto nízkych sadzieb bolo nafúknutie bubliny na trhu nehnuteľností, ktorá v roku 2007 praskla, čo viedlo priamo k finančnej kríze o rok neskôr.
Od krízových rokov až dodnes Čína tento prebytok znížila päťnásobne. Rozdiel medzi Nemeckom a Čínou je politický. Nemci dokážu uplatniť politický vplyv na deficitné krajiny s ktorými obchoduje a teda je schopné vynútiť si úsporné opatrenia. Podľa Skidelského je na ťahu Mario Draghi a ECB. „Budeme sa musieť spoľahnúť, že Draghi a kvantitatívne uvoľňovanie zachráni euro pred Nemeckom. Peniaze budú musieť začať padať z neba, než sa Nemecko prejaví akúkoľvek ochotu znížiť svoj prebytok,“ dodal uznávaný ekonóm.
