oPeniazoch.sk, BBC;ČTK Foto: SITA
Brazília sa chystá hostiť v poradí už šieste zasadnutie skupiny BRICS v meste Fortaleza v severovýchodnej časti krajiny. Očakáva sa, že na konferencii, na ktorú majú doraziť predstavitelia Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky, budú zverejnené plány na zriadenie rozvojovej banky BRICS, teda de facto rivala Svetovej banky. Napísal to server BBC.
Predstavitelia týchto ekonomicky silných regionálnych mocností sa stretávajú každoročne a vždy vyvolajú otázku, či je skupina BRICS niečím viac než len príťažlivým akronymom. "Nejde o skupinu štátov založenú na obchode, ide o skupinu písmen, ktorú vytvorili ekonómovia," hovorí José Augusto, predseda brazílskej asociácie zameriavajúcej sa na zahraničný obchod. "Brazília z exportu do Číny, Indie alebo Ruska nijako neprofituje."
Brazília patrí k najuzavretejším ekonomikám sveta. Podľa informácií Svetovej banky predstavuje brazílsky export iba 13 percent HDP, zatiaľ čo u ostatných členov BRICS je toto číslo dvojnásobné. Čína je najväčším obchodným partnerom krajiny, pričom tento vzťah je založený na čínskom záujme o brazílsky tovar. Vo väčšine priemyselných odvetví však Brazília vníma Čínu ako hrozbu. "Neustále súperíme, pretože nikto nie je schopný priblížiť sa výrobným cenám obuvi v Číne," uvádza Micheline Gringsová Twiggerová, majiteľka brazílskej obuvnícke firmy. Zároveň ale dodáva, že "by bolo bláznivé nevnímať príležitosti, aké tak veľký trh, ako je Čína, ponúka." Firma exportuje približne do 90 krajín sveta, ale iba 10 percent jej exportu smeruje mimo krajiny Južnej Ameriky.
Kým obchod zrejme nemožno považovať za silnú stránku BRICS, nespokojnosť s nastavením súčasného svetového poriadku tieto krajiny spája. Štáty zdieľajú presvedčenie, že s tak početnou populáciou a dostatočnou ekonomickou silou si zasluhujú väčšiu mierou participovať na politických záležitostiach sveta. "BRICS predstavuje viac ako obyčajný súbor ekonomických vzťahov. Je to cesta, ako diverzifikovať (svoje záujmy) a vytvoriť si ochranu voči vplyvu západných krajín," tvrdí Harold Trinkunas, latinskoamerický odborník pôsobiaci v Brookingskom inštitúte vo Washingtone. "Brazília je kritická voči súčasnému medzinárodnému systému, ktorý je usporiadaný spôsobom, ktorý neodráža aktuálne rozdelenie moci a vplyvu vo svete."
Tento postoj dokladajú aj diplomatické snahy Brazílie z posledných desiatich rokov, počas ktorých začal bývalý brazílsky prezident Lula da Silva presadzovať tzv. juho-južnú spoluprácu. Tá spočívala predovšetkým vo výmene znalostí, technológií a v budovaní zahraničnopolitických vzťahov medzi rozvíjajúcimi sa krajinami globálneho juhu. Z pohľadu politického bola táto stratégia významná, pretože sa krajiny pokúsili o odklon od tradičných trhov – USA a Európy. O jej ekonomických výhodách ale nie sú mnohí odborníci presvedčení.
Napríklad Peter Hakim, emeritný prezident analytického centra Inter-American Dialogue v tejto súvislosti uvádza, že "USA, EÚ a Latinská Amerika zostávajú spolu s Čínou aj naďalej kľúčovými obchodnými partnermi Brazílie".
Tohtoročný summit by ale mohol priniesť mnoho nového. Očakáva sa totiž, že predstavitelia členských krajín zverejnia plány na zriadenie rozvojovej banky BRICS, teda de facto rivala Svetovej banky. "Až doteraz bolo BRICS iba neformálne usporiadanie štátov, teraz ale, vôbec prvýkrát, vytvoria skutočnú inštitúciu," hovorí profesor medzinárodných vzťahov v Sao Paule, Oliver Stuenkel. "Najväčšou otázkou zostáva, či táto inštitúcia môže predstavovať výzvu pre Svetovú banku, či sa jej podarí vyvolať atmosféru súperenia," dodáva Stuenkel.
Sila BRICS však závisí aj na ekonomickej výkonnosti, ktorá však v členských krajinách sústavne klesá. Rast brazílskej ekonomiky napríklad dosahoval v prvých troch mesiacoch tohto roka len 0,2 percenta. Zahraničný obchod Brazílie s Argentínou, ktorá vždy patrila k najväčším brazílskym obchodným partnerom, sa kvôli ekonomickým problémom Argentíny v posledných niekoľkých rokoch príliš nevypláca. Vytvorenie rozvojovej banky, ktorá by toto zoskupenie zjednotila a navýšila jeho vplyv by sa však mohlo vyplatiť ako po politickej, tak aj po ekonomickej stránke.
