oPeniazoch.sk, vox Foto: SITA
Jedným z pochybných rysov súčasnej situácie v eurozóne je to, že z pohľadu Nemecka neexistuje žiaden veľký problém. Táto krajina si po Veľkej recesii rokov 2008-2010 neviedla nijako zle. S pokračujúcimi reformami, ktoré majú zabrániť rozpadu eurozóny, rastie aj tlak na Nemecko, aby k spoločnej snahe prispelo.
Možno je ale namieste začať premýšľať radikálne. Podľa môjho názoru by si rad krajín viedla lepšie, ak by začala užívať druhé euro.Podobné návrhy zazneli už v minulosti, ale pokračujúca zlá makroekonomická situácia si žiada novú diskusiu na túto tému.
Druhé euro by malo niekoľko fundamentálnych výhod. V prvom rade by bolo nastavené lepšie ako to predchádzajúce. Nie je dôvod opakovať chyby minulosti. Vytvorenie separátnej meny by potom viedlo k tomu, že krajiny používajúce euro by dosiahli relatívne dostatočného menového kurzu k Nemecku. Ide o absolútne kľúčový faktor. Vytvorenie druhej spoločnej meny by na druhú stranu tiež eliminovalo devalvácie jednotlivých národných mien motivované snahou o zvyšovanie konkurencieschopnosti. Každý ústupok zo strany Nemecka teraz čelí silným protestom na jeho domácej scéne a je preto pravdepodobné, že nová menová únia by členským krajinám vytvorila lepšie podmienky než súčasné reformy v rámci eurozóny.
Ohľadom eurozóny sa opakovane diskutuje o tom, či ide o optimálnu menovú oblasť. Lepšou otázkou je ale optimálny počet mien v eurozóne. Má ich byť skôr 18 alebo len jedna? Pokiaľ nie je správna odpoveď ani 18, ani 1, môže byť počet 2 lepší ako tieto extrémy. V súčasnej dobe je jedným z hlavných neúspechov eurozóny nízka cenová hladina v Nemecku relatívne k juhu Európy. K tomu sa pridávajú štúdie, ktoré sa zaoberali synchronizáciou a asymetriami ekonomického cyklu v eurozóne. Na ich základe sa zdá, že práve dve meny môžu byť optimálne. Prvú z nich by používalo Nemecko, Holandsko a Rakúsko, druhú zvyšné krajiny.
Vývoj v eurozóne je teraz tragikomédiou. Vlády Grécka, Španielska a Portugalska boli trhmi nútené požičiavať si za neudržateľne vysoké sadzby. Musela tak zasiahnuť ECB, pretože inak by niektoré krajiny pravdepodobne nakoniec museli eurozónu opustiť. Znovu a znovu sa ale v Nemecku diskutuje o tom, či ECB postupovala v rámci svojho mandátu a odpoveď je pravdepodobne záporná. Ústavný súd v Nemecku si to pravdepodobne myslí tiež, ale nechce vyvolať ďalšiu krízu. Nikdy nebolo úplne jasné, prečo sa vlastne Nemecko vzdalo svojej monetárnej nezávislosti. Otázka "čo z toho má" nebola nikdy uspokojivo zodpovedaná. Na druhú stranu má ale táto krajina teraz schopnosť nastavovať v eurozóne pravidlá. Najskôr sme sa domnievali, že podobné problémy budú postupne nejako eliminované. Nestalo sa. Nie je teda čas prehodnotiť existenciu jediného eura?
Autorom je Jacques Melitz, emeritný profesor na Heriot–Watt University a výskumný pracovník.
