oPeniazoch.sk, Financial Times Foto:SITA
Niektorí sa domnievajú, že je prehnané robiť krik okolo psychologického experimentu firmy Facebook na tému šírenie emócií medzi užívateľmi tejto sociálnej siete. Nikto pri ňom neutrpel ujmu, ide o správu o zneužití vedy, akých už v minulosti bolo. Denník Financial Times sa však domnieva, že je tu jeden veľký rozdiel. Firmy testujú a potom klamú o svojom tovare, v prípade Facebooku sme to my, kto je testovaný.
Experiment, ktorého výsledok bol zverejnený len nedávno, prebehol už v roku 2012 s využitím asi 700 000 užívateľov siete. To je zlomok v porovnaní s 1,3 miliardy tých, ktorí sú na Facebooku prihlásení. Výskum nikomu nespôsobil ujmu, vodiči šoférujúci chybné automobily, alebo ľudia požívajúci presolené a tučné syry riskujú oveľa viac. Facebook ale zmanipuloval výber príspevkov zobrazovaných užívateľom a potom zisťoval, ako to ovplyvňuje emócie.
Experiment poukázal na dve veci. Po prvé Facebook necíti potrebu požiadať o dovolenie, či sa niekto chce testu zúčastniť. Predložil síce text s podmienkami, ktorý však používatelia z nedostatku času preskočia a odkliknú rýchlo súhlas, aby sa pohli ďalej. V texte sa skrývala vágna formulácia o udelení súhlasu na použitie výsledkov ku "zlepšeniu" kvality produktu. Od roku 2012 potom do textu pribudlo slovko "výskum". A to je všetko.
Keď bol výsledok zverejnený v Proceedings of the National Academy of Sciences, hovorilo sa v ňom, že používatelia poskytli "informovaný súhlas", čo je lož. Ľudia súhlasili s akýmsi povrchným textom, ktorý neobsahoval opis vykonanej štúdie, ako to vyžadujú americké predpisy na vedecký výskum z roku 1979.
Profesor počítačových technológií z Princetonskej univerzity Edward Felten podmienky, s ktorými ľudia súhlasili, označil za "právnu fikciu súhlasu". Facebook má navyše obchodnú výhodu. Spoločnosti ako Unilever alebo Procter & Gamble, ktoré sa zaoberajú psychologickými štúdiami, si musia svojich účastníkov najať. A k tomu im nestačí formulár typu, dajte súhlas k zakúpeniu zmrzliny.
A po druhé má Facebook k dispozícii neuveriteľnú možnosť ovplyvňovať správanie sa vďaka ohromnému množstvo užívateľov. Pre iný svoj "výskum" zameraný na to, ako sa šíria informácie v sieti priateľov, využíval "svoju vzorku asi 253 miliónov užívateľov", teda štvornásobok obyvateľov Francúzska.
Facebook ukázal, že môže meniť správanie ľudí. A na to jeho experimenty sú. "Pravidelne testujeme, aby sme zistili, ako službu zlepšiť. Zistili sme, že ak ľudia na Facebooku vidia viac aktualizácií, sami ich potom viac píšu," napísal jeden manažér siete v januári. Niekedy Facebook využíva svoje možnosti k špecifickým cieľom. Jeho zakladateľ Mark Zuckerberg potrebné v snahe získať darcu orgánov vyzval tých, ktorí už darcami sú, aby to na Facebooku zverejnili a povzbudili tak priateľov k nasledovania hodného činu.
Zuckerberg a ďalší z vedenia Facebooku zdieľajú naivne filozofiu, podľa ktorej to, čo je dobré pre užívateľa, napríklad zdieľanie materiálu s priateľmi, je dobré pre Facebook a čokoľvek tomu napomáha je dobré pre všetkých. Zaklínadlom je "poskytnúť informáciu toho pravého obsahu tým správnym ľuďom v pravý čas".
A táto filozofia je obsiahnutá aj v nevinnom tóne, ktorý v ospravedlnení k výskumu o emóciách použil Adam Kramer, člen vedeckého tímu Facebooku. "Cieľom všetkých našich výskumov na Facebooku je zistiť, ako službu vylepšiť. Nechceli sme nikoho naštvať." To iste nie, uzatvára Financial Times, avšak usmernenia pre vykonávanie experimentov v USA boli sformulované tak, aby zastavili všetkých, ktorí sú presvedčení o vlastnej dobrote a chcú pre všetkých len to najlepšie. Je na čase, aby si ich ľudia z Facebooku prečítali.
