oPeniazoch.sk, ekonom Foto: SITA;YT
Nepoznajú hráčov, ani tímy. Športu vlastne ani nijako zvlášť nefandia. Napriek tomu z neho dokážu vyžmýkať miliónové zisky. To sú Quanti, matematickí géniovia, ktorí namiesto akciových alebo komoditných trhov skúmajú radšej kvalitu trávy vo Wimbledone.
Quantov je medzi miliónmi stávkarov zanedbateľné promile, ale práve oni berú väčšinu ziskov. Vďaka štatistickým modelom získavajú predstavu o pravdepodobnostiach rôznych výsledkov a tieto informácie potom používajú v boji s trhom, ktorého stávky sú zvyčajne naopak riadené emóciami a fandiacim srdcom stávkarov.
Zatiaľ čo bežný stávkar sníva o jednej veľkej životnej trefe, Quanti si niečo "odnášajú domov" pravideľne. Ľudia ako Billy Walters, Tony Bloom, William Benter, Željko Ranogajec či Matthew Benham. To sú veľké mená, ktoré sa k svojim stávkarským úspechom a výhram verejne "prihlásili".
Títo ľudia sú v akejsi šedej zóne. Na jednej strane pomáhajú bookmakerom brúsiť kurzy a balansovať riziká, na druhej strane sú to oni, ktorí z trhu, väčšinou nenávratne, sťahujú peniaze. Ich obvykle počítačom riadené transakcie dodávajú trhom likviditu a trh z nich čiastočne žije. Na meno im nemôžu prísť ako neúspešní stávkari, ktorí ich vinia zo svojich neúspechov, rovnako ani prevádzkovatelia stávkových búrz, ktorým veľkí úspešní hráči odsávajú peniaze zo systému.
Quanti "obchodujú" vo veľkom, ich profit však kvôli striedajúcim sa ziskom a stratám nepresahuje jednotky percent. Tenisoví Quanti, o ktorých informoval na začiatku tohto roka Bloomberg, sa tak napríklad chválili dlhodobú maržou vo výške dvoch až štyroch percent. Skôr okolo tej nižšej hranice potom svoju maržu zmieňujú aj ostatní veľkí hráči pôsobiaci v iných športoch.
"Robíme pomerne jednoduchú vec. Hľadáme chyby v kurzoch na stávkovom trhu, ktorý je stále ešte pomerne neefektívny, a na tieto neelasticity vsádzame," povedal nemeckému magazínu 11freunde Matthew Benham s tým, že podobne vedecky potom môže k stávkam na šport pristupovať úplne každý. Potenciálnemu záujemcovi odporúča preštudovať knihu Daniela Kahnemanna "Myslenie rýchle a pomalé", predovšetkým kapitolu o tom, ako ľudia majú tendenciu preceňovať svoju schopnosť odhadovať budúcnosť.
Quanti modelujú pravdepodobný výsledok stretnutia, či už na báze minulých stretnutí, alebo na základe nových informácií. Na disproporcie medzi svojou predpoveďou a stanoveným kurzom si potom vsadia v niektorej z veľkých stávkových kancelárií. Jeden z veľkých európskych brokerov, na Normandských ostrovoch sídliaci Samvo, udáva ako priemernú stávku svojich klientov sumu 25 tisíc libier s tým, že na trh dokáže umiestniť aj požiadavku na stávku za milión. Quanti ako Benham potom takýchto stávok realizujú niekoľko desiatok až stoviek za deň.
Benham, ktorý vo svojej firme SmartOdds na severe Londýna zamestnáva okolo 80 ľudí, má za sebou dráhu študenta fyziky na Oxforde a obchodníka s finančnými opciami v londýnskej City. Pomerne dobre tak charakterizuje typ jedincov, z ktorých sa Quanti regrutujú. Väčšinou sú to matematicky nadaní jedinci so skúsenosťami z finančného sektora. Tí potom okolo seba stavajú tímy pomocných analytikov či výskumníkov, a vytvárajú tak protiváhu bookmakerským oddeleniam stávkových kancelárií.
Za praotca týchto "quant-syndikátov" je považovaný lasvegaský Computer Group, ktorý vznikol na konci 70. rokov 20. storočia. Vtedy úspešný predajca ojazdených áut a veľmi neúspešný gambler Billy Walters stretol počítačového experta Michaela Kenta a presvedčil ho, aby namiesto softvéru pre jadrové ponorky využil potenciál počítačov na poli kurzových stávok. Computer Group, financovaný gamblerskými celebrítami, ako napríklad pokerová legenda Doyle Brunson, potom desať rokov "terorizovali" kasína v Las Vegas. Ich kurzy na americký futbal, baseball alebo basketball mali oproti tým počítačom generovaným značné nedostatky a na týchto nedostatkoch Walters a spol. vyryžovali odhadom vyše 100 miliónov dolárov.
Na konci 80. Rokov prišiel útlm. O Computer Group sa kvôli vysokému objemu stávok začali zaujímať federálne úrady. Firmu podozrievali z prevádzkovania ilegálnych bookmakerských aktivít, čo syndikát neustál a jeho jednotliví členovia sa rozhodli ísť vlastnou cestou. Jedna z týchto ciest podľa niektorých špekulácií mohla skončiť založením Pinnacle Sports, v súčasnosti zrejme najväčšej stávkovej kancelárie západného sveta, za ktorou by podľa niektorých zdrojov mohli stať práve niekdajší členovia Computer Group.
Modelom Computer Group sa neskôr inšpirovali mnohí ďalší. V kolíske kurzového stávkovania, vo Veľkej Británii, je zrejme najznámejší niekdajší syndikát Tonyho Blooma. Ten svojou sieťou informátorov z tréningových ihrísk a armádou analytikov rozkladajúcich na prvočísla predovšetkým anglické futbalové súťaže terorizoval na začiatku tisícročia ázijských bookmakerov. Z profitu svojich transakcií si neskôr medzi inými Bloom kúpil futbalový klub Brighton & Hove.
Podobne je na tom aj austrálsky gambler číslo jeden Željko Ranogajec. Ročný obrat jeho stávkovej skupiny presahuje dve miliardy austrálskych dolárov. Ranogajec, ktorý sa preslávil napríklad výhrou 17 miliónov austrálskych dolárov na Melbourne Cupe, je jedným z najväčších filantropov. Podporuje napríklad detskú medicínu a v tasmánskom Hobarte so svojimi obchodnými partnermi vybudoval Múzeum starého a nového umenia MONA. Zároveň však viedol dlhodobý spor s miestnym daňovým úradom, ktorý nakoniec skončil dohodou o spätnom zaplatení dane vo výške 680 miliónov dolárov.
Autorom je Lukáš Vincent z týždeníka Ekonom.
