oPeniazoch.sk, WSJ Foto: YT
Ešte pred pádom Berlínskeho múru som tvrdil, že história sa vyvíja veľmi odlišne od predstáv ľavicových filozofov. Proces ekonomického a politického vývoja nevedie ku komunizmu, ako si predstavoval Marx či ako sa snažil dokázať Sovietsky zväz. Vedie k určitej forme liberálnej demokracie a trhovej ekonomike. Sloboda je najvyšším dosiahnuteľným bodom sprevádzaným volenými vládami, právami jednotlivcov a ekonomickým systémom, v ktorom kapitál a práca čelí len miernemu dohľadu zo strany štátu.
Pozrime sa na svet v roku 2014.
Rusko je hrozivým autoritárskym režimom, ktorý žije z petrodolárov. Snažia sa zastrašiť svojich susedov a získať späť územia, ktoré stratili v roku 1991. Čína zostáva autoritárskym režimom, stala sa ale druhou najväčšou ekonomikou sveta a čoraz viac sa snažia o presadzovanie svojich záujmov v Ázii. Stará známa geopolitika sa vrátila v plnej sile a globálna stabilita je ohrozovaná z oboch koncov Eurázie.
Problémom dneška nie je len to, že rastie sila autoritárskych krajín. K tomu sa totiž pridáva zlý vývoj v rade demokracií. Príkladom je Thajsko či Bangladéš. V mnohých krajinách sa zdalo, že sa plne premenili na demokracie, teraz sa ale obracajú späť k autoritárstvu, napr Turecko, Srí Lanka či Nikaragua. A krajiny ako Bulharsko či Rumunsko sú stále zamorené korupciou.
Vo vyspelých demokraciách prebehla finančná kríza, ktorá priniesla anemický rast a vysokú nezamestnanosť. Spojené štáty teraz prechádzajú rýchlejším oživením, neťažia z neho ale všetci. A polarizovaný politický systém v tejto krajine môže len ťažko slúžiť iným za vzor. Je teda potrebné revidovať tvrdenie, že demokracia je na vrchole vývoja spoločnosti?
Podľa môjho názoru je základ tejto myšlienky stále pravdivý, avšak rad vecí som predtým nevidel tak jasne ako dnes. Kvalitu politického systému je nutné posudzovať na základe jeho odolnosti, nie podľa toho, ako si vedie počas určitého desaťročia. Rozšírenie trhového hospodárstva do celého sveta a rozšírenie demokracie sú vzájomne prepojené faktory. Demokracia vždy závisela od strednej triedy a tej sa v posledných desaťročiach viedlo dobre. Rad autoritárskych režimov ťaží z príjmov z ropy a čelí "prekliatiu prírodných zdrojov". Ich vlády totiž majú príjmy, ktoré nezávisia od ľudí danej krajiny. A ukazuje sa, že tieto režimy sú veľmi odolné.
Čo sa týka ideí, nemá demokracia aj napriek všetkým problémom konkurenciu. Aj ľudia ako Putin hovoria o jej princípoch, hoci v praxi ich ignorujú. Prečo sa usporiadalo referendum o "sebaurčení" na Ukrajine, ak nie preto, že demokracia je považovaná za najlepší systém? Jediný systém, ktorý by teoreticky mohol demokracii konkurovať, je to, čomu môžeme hovoriť "čínsky model". Ten spája autoritársku vládu s čiastočne trhovou ekonomikou. Keby som sa ale mal staviť, či budú Spojené štáty a Európa vyzerať za päťdesiat rokov skôr ako Čína, či naopak, stavil by som bez váhania na druhú možnosť. Čínska vláda sa musí spoliehať na pokračujúci vysoký rast, ten ale nedosiahne, pretože musí prejsť z modelu krajiny so strednými príjmami na model ekonomiky s vyššími príjmami. Už teraz obrovsky znečistila svoju pôdu aj vzduch. Až sa ekonomická situácia zhorší, jej stredná trieda nebude ďalej prijímať skorumpovaný paternalizmus. "Čínsky sen" je cestou len pre pár vyvolených, ktorí môžu rýchlo zbohatnúť.
Autorom je Francis Fukuyama zo Stanford University pre The Wall Street Journal.
