oPeniazoch.sk, Home Credit Foto: photl; SITA
Pôžičky a úvery nás sprevádzajú už veľmi dlho a pravdepodobne sa už nikomu nepodarí zistiť, akú podobu mal prvý úver. Prekvapujúce je, že v 16. storočí bola výška úrokov veľmi podobná tej dnešnej, pohybovala sa medzi 10 - 35 % ročne. Najnižšiu sadzbu pritom ponúkal istý florentský bankár, ktorý pochopil, že férový úrok mu zaručí množstvo spokojných zákazníkov.
Bankovníctvo a požičiavanie peňazí nemalo v histórii práve na ružiach ustlané. "Stredovek niektoré bankové služby kosil rovnako, ako mor Európanov. Zákaz dostalo napríklad práve požičiavanie peňazí za poplatok, kresťanom boli pôžičky zakázané úplne," hovorí spolupracovníčka časopisu Epocha a Epocha Speciál Lenka Vlčková. Tí si nemohli požičiavať za úrok, pretože úrok predstavoval poplatok za čas medzi pôžičkou a jej splatením, čas však vlastní iba Boh. Vyznávačom iných náboženstiev bolo poskytovanie služby umožnené a mnohí to vo veľkom využívali.
Klasická výška úrokov bola v 16. storočí prekvapivo veľmi podobná tej dnešnej. Pohybovala sa medzi 10 – 35 % ročne. Napriek hrozbe trestu sa ale našli aj ľudia, ktorí ponúkali úvery za extrémne sadzby. "Takí nasadili úžernícky úrok pokojne aj 100 % požičanej čiastky za deň," vysvetľuje Vlčková.
Založiť dom? Predtým bežné, dnes rozhodne nie
V stredoveku sa pôžičky všeobecne riadili inými pravidlami ako dnes. Keďže boli pôžičky za úrok zakázané, hľadala sa iná cesta. "Králi a šľachtici požičiavali na zálohu. Veriteľ prevzal do správy majetok dlžníka a do splatenia dlhu z neho poberal zisky," približuje Jindřich Kačer z časopisu Tajemství české minulosti.
Čo bolo bežné v minulosti, dnes už dávno neplatí. "Na založenie nehnuteľností by v prípade spotrebiteľských úverov nemalo prísť nikdy. Práve skutočnosť, že od vás niekto chce, aby ste ručili v takomto prípade domom, by vás mala upozorniť, že ide o úžerníka," varuje Michal Kozub, analytik spoločnosti Home Credit.
Aj v stredoveku to išlo bezpečne
Cosimo Medicejský, florentský bankár, obchodník a politik dokázal počas svojho života na prelome 14. a 15. storočia vybudovať špeciálnu daňovú úpravu, ktorou zmietol svojich konkurentov. "Ako jeden z prvých si uvedomil význam úverov. Vedel, že vysoké úvery odradia klientov. Benátskym aj janovským kupcom preto ponúkal také úverové podmienky, ktoré sa nedali odmietnuť. Pre pôžičky si preto chodili iba k nemu," popisuje Vlčková. Obchodníkovi sa dokonca podarilo získať dôveru pápeža, vtedy najvyššej autority.
"To nakoniec platí aj dnes. Pokiaľ niekto nastaví transparentné a férové pravidlá a neúčtuje si vysoký úrok či skryté poplatky, je pre žiadateľa o úver prirodzenou voľbou. Spotrebiteľ si však musí úverové spoločnosti veľmi dobre preveriť a preštudovať si podmienky, vrátane možných sankcií," hovorí Kozub a pripomína, že vždy je na mieste opatrnosť.
Zodpovednosť leží na spotrebiteľovi
Zle dopadol rod Bardiovcov. "Tento rod vlastnil jednu z troch najvýznamnejších florentských bankových spoločností. V roku 1344 spoločnosť s názvom Compagnia dei Bardi skrachovala," hovorí Vlčková. A to údajne kvôli vysokej pôžičke anglickému kráľovi Eduardovi III, ktorá mala dosahovať 900 000 zlatých. Kráľ peniaze použil na zbrojenie, úver chcel splácať z obchodu s bavlnou. Zámer mu však nevyšiel a spoločnosť skrachovala.
"Tak ako v minulosti, aj dnes platí, že každý musí zvážiť, či si pôžičku môže dovoliť. Človek by mal vedieť, z akých príjmov bude úver splácať. Oproti stredoveku však už dnešné úverové spoločnosti ponúkajú aj také služby, ako je napríklad odloženie splátok alebo poistenie neschopnosti splácať pôžičku," uzatvára Kozub.
