Merkelová: EÚ nie je sociálna únia

oPeniazoch.sk, Passauer Neue Presse;CELSI Foto: SITA

EÚ nie úniou sociálnych služieb a dávok, vyhlásila to nemecká kancelárka v nedávnej diskusii o slobodnom prístupe k práci pre prisťahovalcov z partnerských krajín.

Angela Merkelová sa pre bavorský denník Passauer Neue Presse jasne vyjadrila, že nechce priznať výhody Hartz IV, čo je najčastejšia forma podpory v nezamestnanosti spojená s dávkami, pre tých občanov EÚ, ktorí sa zdržiavajú v Nemecku len za účelom hľadania si práce. "EÚ nie je sociálna únia," vyhlásila.

S rodinnými dávkami je situácia úplne iná, keďže Európsky súdny dvor v tomto prípade dal úplne jednoznačné rozhodnutie, že cudzinci pracujúci v Nemecku majú nárok na príspevok. "Avšak vláda, ktorá je zodpovedná za túto oblasť, by mala vylúčiť možnosť zneužitia," vysvetlila kancelárka.

Opoziční Zelení kvôli tomuto rozhovoru obvinili konzervatívcov z populizmu. Merkelovovou vedená CDU a jej bavorská sestra, strana CSU, chce v cieľovej rovinke volebnej kampane do Európskeho parlamentu "predbiehať pravicových populistov sprava", vrátane anti – prisťahovaleckej a euroskeptickej Alternatívy Nemecka (AFD), povedala spolupredsedkyňa Zelených Simone Peterová.

V Nemecku, podobne ako vo Veľkej Británii, sa spustili diskusie ohľadom sociálneho cestovného ruchu po tom, čo od 1. januára padli pracovné obmedzenia pre Rumunov a Bulharov. CSU žiada prísne kroky proti zneužívaniu sociálnych dávok prisťahovalcov. "Tí, ktorí budú podvádzať, poletia," tvrdia zástupcovia CSU. Vzhľadom k rozporom v judikatúre Ale nie je jasné, či majú nárok na pomoc Hartz IV, alebo na iné výhody, aj tí cudzinci z EÚ, ktorí síce v Nemecku žijú, ale v krajine nikdy nepracovali. Nie je teda jasné, ako postupovať ak napríklad požiadajú štát o pomoc pri pokrytí nákladov na bývanie.

Lipský sociálny súd postúpil otázku Európskemu súdnemu dvoru so žiadosťou o objasnenie právnej situácie v EÚ. Generálny advokát súdneho dvora v týchto dňoch zverejnil návrh, podľa ktorého by Nemecko zo sociálnej starostlivosti mohlo vylúčiť "osoby, ktoré vstupujú na územie s jediným cieľom, hľadania si zamestnania, alebo využívania sociálnej pomoci." Návrh nijak súd nezaväzuje, ale zvyčajne nie je žiadny rozdiel medzi návrhom a konečným rozhodnutím.

V nadväznosti na diskusiu o sociálnom cestovnom ruchu vláda pripravila návrh zákona, podľa kotrého je možné vylúčiť z krajiny až na päť rokov tých cudzincov, ktorí zneužívajú sociálne dávky. Pri žiadosti o rodinné príspevky už bude musieť byť uvedené daňové identifikačné číslo žiadateľa aj dieťaťa. Návrh právnej úpravy by sa mal dostať do Spolkového snemu ešte pred letnými prázdninami.

V kontexte rastúceho pesimizmu a úzkoprsosti európskej politiky, snahám o obmedzenie voľného pohybu osôb a nastávajúcich volieb do Európskeho parlamentu podpísali renomovaní ekonómovia zaoberajúci sa trhom práce z desiatich krajín EÚ, vrátane Slovenska Manifest pre budúcnosť Európy: Práca bez hraníc.

Práca bez hraníc: Manifest pre budúcnosť Európy

Klaus F. Zimmermann a kolektív, 575 slov

Voľný pohyb občanov a pracovníkov v rámci Európskej únie predstavuje jeden zo základných princípov európskej integrácie, ktorý je zakotvený v Európskych zmluvách.

V slobodnej a zjednotenej Európe neexistuje priestor na delenie na občanov prvej a druhej kategórie. A predsa, jednotlivé členské štáty a záujmové skupiny v súčasnosti uvažujú o tom, že by sa vrátili v čase a obmedzili právo občanov zamestnať sa v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie.

Aj keď ho podporuje len menšina v rámci jednotného európskeho trhu, na tento trend sa dívame s narastajúcimi obavami. Úmysel obmedziť voľný pohyb pracovných síl, ako jedno zo základných práv, smeruje proti záujmu Európanov vybudovať dynamickú a prosperujúcu ekonomiku.

Výzvy na obmedzenie voľného pohybu sú obzvlášť škodlivé v súvislosti s prebiehajúcou politickou debatou, zameranou na ovplyvnenie výsledkov volieb do Európskeho parlamentu v tomto roku.

Skutočne európsky trh práce – teda trh bez hraníc – je nevyhnutným predpokladom pre fungovanie jednotnej trhovej ekonomiky a stabilitu európskej meny. Bez neho sa nám vzdiali perspektíva ekonomického rastu ako aj nádej na Európu, ktorá dokáže nájsť rovnováhu medzi ponukou a dopytom.

Aktívne prijatie neobmedzaného pohybu pracovných síl so sebou prináša množstvo výhod. Okrem prínosu pre dynamiku ekonomík v Európskej únii a pomoci pri prekonávaní výrazných ekonomických rozdielov medzi členskými štátmi, tiež zjemňuje dopady nepriaznivého demografického vývoja.

Je faktom, že voľný pohyb pracovných síl nevedie k migrácii za sociálnymi dávkami, ale slúži ako prostriedok na lepšiu alokáciu obmedzených ľudských zdrojov v rámci EÚ.

Skrátka, voľný pohyb pracovných síl môže byť prospešný pre všetky zainteresované strany, podporiť ekonomický rast a zlepšiť konkurencieschopnosť našich ekonomík.

Odstránenie pretrvávajúcich obmedzení

Teraz nie je čas na krok späť. Práve naopak, teraz je čas na odstránenie zostávajúcich prekážok, ktoré stoja v ceste k vytvoreniu skutočne slobodného a zjednoteného európskeho trhu práce.

Jedine keď sa tento cieľ stane skutočnosťou, jedine tak nevyznie hlavný prísľub Európskej únie – neustále zvyšovať životnú úroveň svojich obyvateľov – naprázdno.

Na to, aby sme splnili tento záväzok, je potrebné prijať niekoľko opatrení:

V potrebnej miere prispôsobiť legislatívu v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia a lepšie skoordinovať verejné a súkromné dôchodkové systémy.
Zaviesť efektívny celoeurópsky pracovný portál, aby si pracovníci mohli vyhľadávať pracovné ponuky aj vo vzdialených oblastiach.
Realizácia takéhoto systému si vyžaduje existenciu transparentných a efektívnych pravidiel na určenie sociálnych benefitov pre uchádzačov o prácu počas obdobia, keď ju hľadajú v inom členskom štáte.
Musíme podporiť celoeurópsku mobilitu vytvorením ponuky cenovo prístupných jazykových kurzov a relokačných služieb. Ďalším kľúčovým spôsobom, ako povzbudiť pracovníkov hľadať prácu v zahraničí, sú výmenné pobyty pre stážistov a pracovníkov, ako aj ďalšia podpora a posilnenie úspešných foriem medzinárodnej výmeny študentov.
Musíme sa dohodnúť sa na štandardoch, ktoré by umožňovali vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií a vzdelania rámci celej EÚ tak, aby sa držitelia takto uznaných kvalifikácií mohli uchádzať o zamestnanie kdekoľvek sa rozhodnú.
Musíme otvoriť naše myslenie myšlienke takej Európskej únie, kde aj pracovné pozície vo verejnom sektore môžu byť obsadzované kvalifikovanými kandidátmi z iných členských štátov.
Musíme výrazne zlepšiť informovanosť občanov EÚ o výhodách práce v zahraničí ako aj príchodu migrantov ku nám.

Z týchto dôvodov vyzývame na prijatie Charty EU ako spoločného záväzku k “práci bez hraníc”.

Pre dosiahnutie rozhodného a nezvratného pokroku v tejto veci, sme pripravení podporiť založenie celoeurópskeho akčného výboru zloženého zo zástupcov verejnej správy, súkromného sektora a akademickej sféry.

Musíme spojiť sily v prospech európskeho sna, a nie ho podkopávať ešte skôr, ako mohol naplno prejaviť svoj potenciál.

Podpísaní poprední európski ekonómovia zaoberajúci sa trhom práce:

Tito Boeri, Bocconi University, Miláno, Taliansko

Pierre Cahuc, CREST-ENSAE, Paríž, Francúzsko

Werner Eichhorst, IZA, Bonn, Nemecko

Juan F. Jimeno, Bank of Spain, Madrid, Španielsko

Pawel Kaczmarczyk, Warsaw University, Varšava, Polsko

Martin Kahanec, Central European University, Budapešť, Maďarsko a CELSI, Bratislava, Slovensko

Jo Ritzen, Maastricht University, Maastricht, Holandsko

Monica Roman, Bucharest University of Economic Studies, Bukurešť, Rumunsko

Nina Smith, Aarhus University, Aarhus, Denmark

Alan Winters, University of Sussex, Brighton, Great Britain