oPeniazoch.sk, mises Foto: SITA
Ak budeme všetci sporiť, miesto toho aby sme míňali, tak sa ekonomika dostane do špirály smrti. Preto by mali banky svojim zákazníkom spoplatňovať úspory umiestnené na ich účtoch.
Reuters: ECB pripravuje pre jún ciele pre záporné úrokové sadzby z úspor a pre likviditu.
WSJ: Bundesbank je pripravená a ochotná podporiť ďalšie uvoľnenie politiky ECB.
Podľa agentúry Reuters pracuje ECB na podrobnom politickom pláne pre svoje júnové zasadnutie, hovorí sa o krátení všetkých úrokových sadzieb a ciele pre operácie s likviditou. Všetko s cieľom podporiť pôžičky do reálnej ekonomiky.
Medzi tým sa WSJ odvoláva na nemenované zdroje, keď píše, že Bundesbank je ochotná takéto bezprecedentné kroky podporiť, aby sa dosiahla politika zvýšenej ponuky peňazí, v prípade, ak by sa inflácia prepadla neprijateľne nízko.
Po oboch týchto správach sa euro prudko prepadlo. "Negatívne úroky z vkladov" totiž znamenajú, že banky budú zákazníkov spoplatňovať za úsporu peňazí a ich umiestňovanie do bánk.
Podľa keynesiánskej teórie (ak niečo také v skutočnosti existuje) vláda potrebuje podnietiť "agregátny dopyt", aby stimulovala ekonomiku k zvýšeniu produktivity. Keynesiánstvo je ekonomický smer, ktorého základy položil britský ekonóm John Maynard Keynes, profesor ekonómie na Cambridgeskej univerzite. Po druhej svetovej vojne prevzali keynesiánstvo v podstate všetky vyspelé krajiny a ich predstavitelia sa ním inšpirovali pri zostavovaní svojich politických programov. Avšak v 70. rokoch 20. storočia utrpela táto teória zdrvujúcu kritiku a bola z väčšej časti nahradená práve monetarizmom. Dôvodom boli nové javy v ekonómii, ktoré keynesiánci nedokázali vysvetliť.
Keynes nemal žiadny rešpekt k úsporám, len k výdavkom. Vyhlasoval, že dôsledkom úspor je "paradox šetrnosti", v ktorom keď všetci budeme sporiť, namiesto toho aby sme míňali, tak sa ekonomika dostane do špirály smrti. Úplne ignoroval teóriu kapitálu, ktorá vysvetľuje, že reálny kapitál, nie kapitál v papierových peniazoch, pochádza z odloženej spotreby spotrebného tovaru, aby sa zvýšili výdavky na kapitálové investície.
Tie peniaze, ktoré ušetríme, sa nezničia. Tie idú do pôžičkových fondov trhu na financovanie dlhodobých kapitálových investícií, z ktorých sa v budúcnosti vyplatia dividendy. Tým sa obrazne aj doslovne zabezpečí viac tovaru v budúcnosti.
Je prejavom fanatizmu a zúfalstva keynesiáncov, ak sa uchyľujú k hrozbám konfiškácie peňazí, aby ľuďom zabránili v úsporách a nútili ich utrácať v súčasnosti. Je to číre šialenstvo… čosi, o čom môžeme povedať, že ide o zlodejstvo v obrovskom meradle, spáchané vládnymi fanatikmi.
Autorom je ekonóm Patrick Barron, súkromný konzultant v bankovom sektore. Vyučuje na Graduate School of Banking na University of Wisconsin, Madison, a na University of Iowa v Iowe, kde aj žije.
