oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto:SITA
Mnohí v krízou postihnutých krajinách eurozóny sa sťažujú, že prameňom ich utrpenia je rigidný režim ekonomického sprísňovania. Okrem iného znižovanie miezd a dôchodkov, zvyšovanie daní a prudko rastúca nezamestnanosť, to všetko im vnucuje Nemecko. Nepriateľstvo voči Nemecku dosiahlo úroveň, akú sme v Európe nezažili od konca druhej svetovej vojny.
Napriek tomu možno v Európe napriek tomuto antagonizmu započuť hlasné volanie, aby sa Nemecko ujalo "vodcovstva". Nemecko je bezpochyby najvýznamnejšou ekonomikou Európy s najnižšou nezamestnanosťou a pomerne zdravými verejnými financiami. Je tiež ekonomikou s najlepšou výkonnosťou, aspoň momentálne. Od Nemecka sa teda žiada, aby sa ujalo vedenia pri záchrane eurozóny, čo je méta, ktorá je nielen v záujme celého európskeho spoločenstva, ale aj Nemecka, ktoré sa všeobecne považuje za krajinu, ktorej jednotná mena priniesla najväčšiu výhodu.
Sťažnosti na vnucovanie "teutonického režimu" a volanie po nemeckej vodcovskej úlohe si na prvý pohľad protirečia. Ako by šlo o kontinentálne kognitívny nesúlad. V skutočnosti sa sťažnosti a výzvy k vedeniu vzájomne upevňujú. Zavedenie úsporných politík na periférii prinútilo tieto krajiny požiadať o pomoc a domáhať sa toho, aby sa Nemecko ujalo vedúcej úlohy tým, že na európsky stôl položí viac peňazí.
Nikto nebude popierať, že Nemecko má záujem na zachovaní eura. Prečo by teda nemalo podporiť svojich partnerov finančnou výpomocou, aby prekonali krízu?
Takáto podpora existuje už teraz prostredníctvom rôznych záchranných mechanizmov, predovšetkým Európskeho stabilizačného mechanizmu a implicitných záruk TARGET 2, ktoré boli od prepuknutia krízy zriadené. Tieto mechanizmy však treba odlišovať od režimu viac či menej automatických a stálych transferov. Kým plnohodnotná politická únia zostáva víziou do budúcnosti, musia fiškálne transfery schvaľovať národné parlamenty.
Pre teraz, a pravdepodobne ešte na dlhú dobu do budúcnosti , bude eurozóna naďalej úniou suverénnych štátov, kde je každá krajina zodpovedná za vlastné politiky a ich výsledky. Dojednania o neprípustnosti finančnej výpomoci, začlenené do zakladacieho dohovoru menovej únie, je toho nevyhnutným dôsledkom. Napríklad eurobondy by nielenže vytvárali morálny hazard, ale "zdanenie bez zastúpenia" by tiež bolo porušením zásadného princípu demokracie a podlomilo podporu európskej myšlienky.
Vytvorenie európskej bankovej únie je ďalšou oblasťou, v ktorej prevažujú pomýlené výzvy k solidarite. Návrhy na zriadenie jednotného dohľadového orgánu a rezolučného mechanizmu sú oprávnené. Žiadať od ostatných, aby zaplatili za dedičstvo predchádzajúcich nezodpovedných praktík bánk, je však ťažko odôvodniteľné.
Aká by bola reakcia, keby sa napríklad od talianskych či španielskych daňových poplatníkov žiadalo, aby zaplatili za ľahkomyseľné správanie nemeckých bánk IKB a HRE? Kto by takúto žiadosť nepovažoval, mierne povedané, na nevhodnú? Keď sa však finančná záchrana predkladá obrátene a od nemeckých daňových poplatníkov sa žiada, aby podržali ľahkovážne talianske alebo španielske banky, tak sa usudzuje, že ide o prejav solidarity. Z minula pretrvávajúce problémy v národných bankových sústavách by sa mali riešiť na národnej úrovni skôr, než sa banková únia posunie vpred.
Sanácie vlád a bánk nie je smer, ktorým by sa Nemecko malo vydať. Ak má Nemecko plniť vedúcu úlohu, malo by tak robiť predložením modelu dobrých hospodárskych politík, ktoré budú ostatní nasledovať. Malo by viesť tým, že bude dodržiavať záväzky zapísané do európskych zmlúv. Nemecko bohužiaľ dalo ostatným hanebný a škodlivý príklad, keď v rokoch 2003-2004 oslabilo Pakt stability a rastu Európskej únie tým, že ho nedodržalo.
Walter Hallstein, prvý predseda Európskej komisie, opakovane zdôrazňoval, že únia je založená na princípe spoločenstva národných štátov pod vládou práva (Rechtsgemeinschaft). Vierohodnosť dnes možno obnoviť jedine tým, že sa opäť začnú dodržiavať zmluvy a pravidlá.
Uvažujme o eurozóne ako o výberovom klube. Ak nebudú jeho členovia dodržiavať pravidlá, ktoré ho definujú, bude chradnúť. Tých, kto pravidlá porušujú, je potrebné varovať a následne sankcionovať – najlepšie automaticky. Tým, ktorí pravidlá porušujú vytrvalo, ba dokonca vyhlasujú, že vo svojej priečnosti mienia pokračovať, by sa nemalo dovoľovať, aby spoločenstvo vydierali, a nakoniec by mali uvažovať o vystúpení z klubu.
Tí, ktorí sa obávajú trvalej nemeckej dominancie v európskom "klube," si nemusia robiť vrásky. Potom, čo sa Nemecko len pred desiatimi rokmi dostalo z postavenia chorého muža Európy, teraz vedome, hoci bezmyšlienkovite, demontuje reformy, ktoré tak upevnili jeho ekonomiku. Posilňovaním už dnes stuhnutej regulácie pracovného trhu, uskutočňovaním pomýlenej energetickej politiky a otáčaním penzijnej reformy Nemecko podkopáva svoje súčasné ekonomické postavenie a bude sa posúvať smerom ku krajinám sužovaným problémami.
Tento úpadok si vyžiada čas, ale dôjde k nemu. V súlade s ním vymiznú výzvy k nemeckému vedeniu a napäté verejné financie Nemecka potlačia žiadosti o finančné transfery. Človek si kladie otázku: ako bude diskusia o "vodcovstvo" Európy vyzerať potom?
Autorom je Otmar Issing, bývalý hlavný ekonóm a člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky, je vedúcim Centra finančných štúdií na Goetheho univerzite vo Frankfurte.
