oPeniazoch.sk, iw Foto:SITA
Plyn a ropa z americkej bridlice mení globálne pravidlá hry, Európe ale tŕň závislosti na Rusku z päty nevytrhne. A to napriek tomu, že by sa na starom kontinente už za dva roky mohli objaviť tankery s americkým LNG, predpovedá ekonóm z londýnskej ING Rob Carnell v rozhovore pre investiční web.
Americké zdroje energií určite nie sú riešením európskeho problému v krátkodobom horizonte, myslí si Rob Carnell. Európania totiž potrebujú skutočne veľa plynu. Plyn stále pokrýva približne tretinu európskeho dopytu po energiách, v mnohých krajinách je tento podiel oveľa väčší. Výraznú časť tohto dopytu uspokojuje Rusko. V ideálnom svete by na jeho mieste zajtra boli Spojené štáty, otázkou ale je, ako americký plyn dostať do Európy. Ako jediné riešenie sa núka LNG, teda skvapalnený plyn prepravovaný na sofistikovaných lodiach, ktorý sa v cieli musí premeniť do plynného stavu. Okrem toho, že by to bolo drahé, USA zatiaľ nemajú zariadenia potrebné na skvapalňovanie plynu, majú len opačnú technológiu ,keďže donedávna boli sami dovozcom plynu. Bude to trvať najmenej dva roky, kým bude možné hovoriť o vývoze amerického plynu v objemoch, ktoré stoja za zmienku. Do tej doby Európe nezostáva nič iné ako dúfať, že Rusko nezavrie kohúty plynovodov, na ktorých obsahu je kontinent do značnej miery závislý.
Carnell tvrdí, že aj keď sa americký plyn časom vo veľkom dovážať bude, jeho úloha nebude významná. "Len si vezmite náklady na jeho prepravu, ak vezmeme do úvahy dnešné ceny, americkí exportéri by sotva pokryli svoje náklady. Oveľa lepšie by pre nich bolo, keby svoj skvapalnený plyn poslali do Ázie, ktorá zápasí s nedostatkom zdrojov energie.“ Kým v Ázii hralo dlho významnú úlohu jadro, teraz po havárii elektrárne Fukušima sa situácia mení. Zrazu musia čeliť nedostatku plynu a sú ochotní nakupovať za dvakrát vyššie ceny, než aké teraz platia Európania.
Niektoré európske krajiny sa pustili cestou kontrolných vrtov a postupne odhaľujú vlastný potenciál plynu z bridlíc. Európski politici ale byrokratickými prekážkami bránia prieskumom potenciálnych nálezísk. "Povedzme, že firmy, ktoré vedia, ako bohaté zdroje nájsť a vyťažiť, čo sú najmä americké firmy, sa rozhodnú konať, potom by sme možno za päť až osem rokov mohli hovoriť o malom, ale už nie zanedbateľnom príspevku tohto zdroja do celkového európskeho energetického mixu. A to pracujem s predpokladom, že by sa sektor rozvíjal rovnako rýchlo ako v USA,“ hovorí Carnell. Čakať niečo podobné je podľa neho príliš optimistické, legislatíva tomu nenahráva, Európa je oveľa hustejšie obývaná, čo ťažbe z bridlíc tiež nesvedčí, a podľa všetkého aj geológia ložísk ako takých za Amerikou zaostáva. Určite sa ale objavia krajiny, kde svoju úlohu zohrajú. V tejto súvislosti sa najčastejšie hovorí o Poľsku, možno aj Turecku. "K nim by som priradil Spojené kráľovstvo, kde je jasné, že vláda na plyn z bridlíc vsádza. Dokonca sa hovorí o tom, že by sa mohlo začať ťažiť z bridlíc na morskom dne, čo sa zatiaľ nerobí. K tomu by malo dôjsť v Írskom mori. Je ale ťažké predvídať. Ide o sektor, ktorý sa rýchlo vyvíja, úplne vylúčiť teda nemožno vôbec nič,“ uzatvára ekonóm.
