oPeniazoch.sk, investujeme;TASR;UniCredit Foto:SITA
Ľudia vnímajú infláciu značne rozdielne. Často počúvame sťažnosti, že skutočná inflácia je vyššia ako tá oficiálna, a že nás vláda mystifikuje. Pravdou je, že rýchlejší rast cien v položkách, na ktoré sme citliví, v porovnaní s celkovou infláciou, vnímame citeľnejšie.
Ľudská prirodzenosť je už raz taká, venujeme väčšiu pozornosť pozorovaniu detailov, než by sme mali hľadať súvislosti a získať celkový nadhľad. To sa samozrejme týka aj pohybu spotrebiteľských cien. Kto by si nevšimol, že tohtoročná cena zemiakov či vajec je vyššia, než tomu bolo v rovnakom období vlani. Na druhej strane postrehol vôbec niekto, že za posledný rok klesla cena tabletov, či čítačiek kníh o niekoľko desiatok percent? Príčina je jednoduchá. Čítačku kníh určite nekupujeme tak často ako zemiaky. Avšak existujú aj ďalšie faktory. Jedným z nich je aj skutočnosť, že na cenové skoky smerom hore reagujeme citlivejšie. Jednoducho preto, že nám zaťažujú peňaženku.
Spotrebný kôš pre výpočet inflácie sa skladá z množstva tovaru. Avšak ľudia ho často delia iba do dvoch kategórií. Tovar, ktorého cenu si pamätajú a ten, ktorých hodnotu vnímajú okrajovo. Podiel týchto výrobkov zodpovedá výdavkom priemernej domácnosti. Napriek tomu majú ľudia tendenciu štatistikom neveriť. "Ako je možné, že zmerali medziročnú infláciu na úrovni 2 %, keď presne vieme, že zdraželo to, či ono, oveľa viac?," kladú si často otázku.
Dôvodom je, že neexistuje priemerná domácnosť. Každá domácnosť, každý jedinec, má svoj špecifický spotrebiteľský kôš, ktorý sa navyše časom mení. Takže jeho inflácia sa viac či menej odlišuje od oficiálnych meraní. Avšak aj keby sme poznali presný nárast životných nákladov v jednotlivých domácnostiach, veľmi si tým nepomôžeme. Pri úprave výšky penzií, sociálnych dávok, či pri mzdových vyjednávaniach sa zohľadňuje oficiálna inflácia, prípadne jej výhľad do budúcnosti a nie individuálne odchýlky každej domácnosti.
Stále sa však hľadajú alternatívy k oficiálnej inflácii. Jednou z nich je aj index vnímanej inflácie. Ten sa vypočíta tak, že z oficiálneho spotrebiteľského koša vyberieme tie položky, na ceny ktorých sme z rôznych dôvodov menej citliví. Zostávajúce položky tak získajú v koši vyššiu váhu a budú "lepšie zodpovedať nášmu vnímaniu ". Opäť každý človek bude mať tento index iný.
Ak bude veľký rozdiel medzi indexom vnímanej inflácie a oficiálne infláciou, znamená to, že naša nedôvera v oficiálne štatistiky je založená na subjektívnom pozorovaní. Ak budú oba indexy zhodné a stále sa nemôžeme zbaviť pocitu, že nám štatistici nehovoria pravdu, potom máme asi veľmi neštandardnú štruktúru výdavkov.
Indexom vnímania inflácie sa skúšal vysvetliť aj prekvapivo malý nárast oficiálnej inflácie pri prijatí eura. Aj keď slogan znel, že nezdražujeme, len meníme menu, mnohí sme si všimli, že prijatie eura vyvolalo vlnu zaokrúhľovania smerom hore. Týkalo sa to najmä malých, veľmi viditeľných súm. To vyvolalo domnienku, že hodnota oficiálnej inflácia je nesprávna. Avšak index vnímanej inflácie to vyvrátil. Ide o psychologický efekt. V priemere od roku 2006 rástli ceny medziročne o 2,9 %, ceny často nakupovaných tovarov a služieb (podľa UniCredit Bank Cenový barometer) však až o 3,3 %.
Takmer tretinu odchýlky vysvetľuje odlišný vývoj cien energií súvisiacich s bývaním v porovnaní s priemernou infláciou, odlišný vývoj cien dopravných služieb a v zdravotníctve vysvetľujú necelú pätinu odchýlky. V súčasnosti by sa vnímanie inflácie na Slovensku na základe vývoja cien často nakupovaných tovarov a služieb nemalo zásadnejšie líšiť od skutočne nameranej inflácie.
Ďalším alternatívnym spôsobom ako odmerať vnímanú a očakávanú infláciu je aj priame oslovenie spotrebiteľov. Ich názor na aktuálny aj budúci vývoj cien zisťuje aj spotrebiteľský barometer Štatistického úradu SR. Ten indikuje vnímanú infláciu stále na úrovni okolo 2 %, t. j. výrazne nad úrovňou skutočne odmeranej inflácie, ale aj inflácie často nakupovaných tovarov a služieb (podľa UniCredit Bank Cenový barometer). V minulosti sa pritom zistené vnímanie inflácie cez spotrebiteľský barometer často líšilo od skutočnej inflácie, tento rozdiel sa dal ale pomerne dobre vysvetliť práve odlišným vývojom cien často nakupovaných tovarov a služieb.
Viac ako aktuálne vnímanie inflácie je však pre ekonomiku dôležité nastavenie inflačných očakávaní. Aj spotrebiteľský barometer nám však naznačuje, že naše inflačné očakávania si nevytvárame na základe nejakej hĺbkovej analýzy budúceho vývoja cien, ale najmä na základe aktuálne vnímanej inflácie. Očakávaná inflácia sa tak hýbe spolu s vnímanou infláciou, avšak je zvyčajne o niečo vyššia. Spotrebiteľský barometer tak v súčasnosti stále indikuje očakávanú infláciu na úrovni okolo 3,5 %. Vyššie nastavené inflačné očakávania by tak mohli aspoň čiastočne ochrániť slovenskú ekonomiku pred negatívnymi dopadmi prípadnej krátkodobej deflácie.
Nadmerná vnímavosť inflácie môže vyvolať šetrenie, spotrebiteľ by míňal menej, než čo by zodpovedalo jeho príjmovej situácii. V prípade, že by sa potvrdila stabilizácia cien u potravín, mohlo by vnímanie inflácie klesnúť pod úroveň oficiálnej inflácie. A to by už teoreticky mohlo znamenať zvýšenie spotreby domácností, čo by trošku popohnalo HDP. Avšak ide len o teoretický predpoklad. Vyššie výdavky domácností sú dnes podmienené predovšetkým istotou príjmu a celkovou dôverou v ekonomiku.
