oPeniazoch.sk, soberlook Foto:SITA
Nakoniec sa možno ukáže, že ECB mala pravdu a ekonomika eurozóny sa zahojí sama od seba.
Nezamestnanosť sa v eurozóne drží na 12 %, medzi mladými dokonca na 24 %. Pokračujú protiinflačné tlaky, úvery súkromnému sektoru klesajú, na periférii sa zdá, že sa rozbieha deflácie. Euro sa nachádza na niekoľkoročných maximách, čo negatívne dolieha na exporty. Pokračuje ďalšie uťahovanie monetárnych podmienok, pretože v systéme centrálnych bánk eurozóny dochádza k poklesu výšky súvah na úrovne, ktoré boli bežné pred rozbehnutím programu LTRO. V podobnej situácii by väčšina centrálnych bankárov predstavovala razantné kroky. Ponúka sa napríklad to, že ECB by mohla ukončiť sterilizáciu cenných papierov, ktoré už v systéme sú. ECB však váha. Dôvody sú nasledovné.
Niekto s tým asi nebude súhlasiť, ale ECB je notoricky nerozhodná. Rozdeľujú ju totiž záujmy jednotlivých členských krajín eurozóny. Mnohí zabúdajú na to, že ide o relatívne mladú inštitúciu a šok poslednej krízy ju tak trochu paralyzoval. K rozhodnému kroku sa tak väčšinou neodhodlá bez toho, aby ju do neho natlačil trhy. ECB je tiež teraz hlavne zameraná na novú reguláciu bankového systému. Tá predtým nebola v jej kompetencii a teraz odvádza časť pozornosti týmto smerom. ECB potom nemá dvojitý mandát ako Fed a zameriava sa iba na cenovú stabilitu. Obrovská nezamestnanosť tak podľa nej leží mimo jej právomoci. Z technického hľadiska to je pravda, ale rad centrálnych bankárov by túto interpretáciu celej veci vnímala ako krátkozrakú.
Jastraby v ECB vnímajú dezinflačné tlaky ako prechodné. Napríklad prezident Bundesbanky Jens Weidmann poukazuje na to, že pokles inflácie bol do značnej miery odrazom poklesu cien energií. Monetárna politika by podľa neho mala na podobné javy reagovať až v prípade, že sa objaví druhotná dezinflačnú vlna. "Teraz sa eurozóna nenachádza v špirále poklesu cien, ktorú bežne považujeme za defláciu," povedal Weidmann. ECB sa tiež veľa zameriava na to, že dochádza k zlepšeniu sentimentu. Rovnako tak sa zdá, že na jej kroky má veľký vplyv zlepšovania situácie vo firemnom sektore.
ECB okrem vyššie uvedeného vsádza aj na to, že na periférii dochádza k poklesu výnosov vládnych dlhopisov. To by podľa jej názoru malo vytvoriť prirodzenú stimuláciu celej ekonomike eurozóny. Je pravdou, že trhy vnímajú nižšiu pravdepodobnosť defaultu, a to vyvoláva pokles výnosov vládnych dlhopisov zadlžených krajín. V poslednej dobe sú ale hlavným dôvodom tohto pohybu stávky na dezinflačné tlaky a na to, že ECB bude nakoniec reagovať uvoľnením politiky. Ak sa tak nestane, výnosy opäť porastú. A treba dodať, že nižšie výnosy vládnych dlhopisov nie sú žiadnou garanciou stimulácie súkromného sektora. Nakoniec sa možno ukáže, že ECB mala pravdu a ekonomika eurozóny sa zahojí sama od seba. Tento prístup ale mali aj v Japonsku a deflácie tak zapustila hlboké korene. Chce to ECB riskovať?
