oPeniazoch.sk, zerohedge.com Foto:SITA
Investori sú tradične naučení stav ekonomiky hodnotiť podľa jednoznačných makroúdajov. Ničím neobmedzené zdieľanie dát a prístup k informáciám všetkého druhu však ponúkajú aj alternatívne ekonomické indikátory. O Big Mac indexu už zrejme počul každý. Vedeli ste ale, že je možné stav ekonomiky hodnotiť aj podľa podprseniek alebo pollitra vychladeného piva?
Big Mac Index na trhoch nie je žiadnym nováčikom. Časopis The Economist s ním prvýkrát prišiel už v roku 1986 a od tej doby ho pravidelne aktualizuje. Big Mac Index vychádza z predpokladu, že by legendárny sendvič od McDonald's mal vo všetkých krajinách na svete v rámci parity kúpnej sily stáť úplne rovnako. V skutočnosti sa však jeho cena v jednotlivých regiónoch po presunutí do východiskovej meny, amerického dolára, zásadne líši. A práve na základe týchto rozdielov The Economist každoročne počíta, ako sú jednotlivé národné a nadnárodné meny nadhodnotené, alebo podhodnotené.
Niektorým investorom sa už však Big Mac Index za takmer tridsať rokov začal prejedať, a tak Robert A. Ferdman a Ritchie King zo servera qz.com usúdili, že prišiel čas na zmenu. S pomocou svetovej databázy cien Numbeo zistili, za koľko sa v priemere v jednotlivých štátoch predáva v reštauráciách a baroch polliter piva a tieto dáta skombinovali s údajmi o výške minimálnej hodinovej mzdy v každej z týchto krajín.
Výsledkom, na ktorý sú obaja muži právom hrdí, je pivný index, ktorý vyjadruje, ako dlho musíte v každej konkrétnej krajine pracovať, aby ste si pri minimálnej hodinovej mzde mohli nechať na stôl doniesť orosený pohár zlatistého moku. Treba však dodať, že server qz.com nebol prvý, kto s týmto nápadom prišiel. Rovnakú myšlienku mal pred dvoma rokmi už aj samotný časopis The Economomist, ktorý svoj vlastný index zostavil pri príležitosti mníchovského Oktoberfestu. Vtedy však index zahŕňal iba údaje z 27 krajín a namiesto minimálnej mzdy pracoval s hodinovým mediánom.
Najlepšie z porovnania vyšlo Portoriko, kde si môžete pohár piva dopriať už po 12 minútach práce. Zle si ale nevedú ani Luxembursko, Austrália a Cyprus, kde si na zlatistý mok pri minimálnej mzde zarobíte za 18 minút. A smútiť nemusia ani domáci milovníci "tekutého chleba. Slováci si podľa údajov o minimálnej mzde z roku 2011 môžu na jedno odskočiť približne po pol hodiny práce. Presne hodinu potom pri pomyslení na chmeľový mok musia pracovať Rumuni, Brazílčania a Izraelčania. Extrémne zle sú na tom, čo sa piva týka, v Bangladéši a Gruzínsku, kde musia odpracovať viac ako 13, respektíve 15 hodín.
