oPeniazoch.sk, iHNed Foto:SITA
Ľudia už nechcú "kŕmiť" banky, najmä v USA a Veľkej Británii. Začína sa šíriť nový odbor, takzvaný P2P lending, ktorý má čo najviac potlačiť úlohu inštitúcie sprostredkúvajú pôžičku. Objemy rastú, zapája sa vláda a prvá firma už mieri na burzu.
Banky sa možno začínajú stávať zbytočnými, pokiaľ ide požičiavanie peňazí. V niekoľkých krajinách sa začína presadzovať zaujímavá alternatíva. Hovorí sa jej P2P lending, požičiavanie peňazí priamo od veriteľa dlžníkovi. Prostredníkom nie je banka, ale len malá technologická platforma. Tým pádom môžu byť náklady minimálne. Ako inforumuje portál iHNed, vo svete býva P2P lending často prirovnávaný k internetovej aukčnej sieni ako je napr. eBay. Rozdiel je iba v tom, že sa on – line nedraží oblečenie, elektronika či autosúčiastky, ale finančné prostriedky. Po registrácii sa spáruje prostredníctvom jednotlivých aukcií vždy konkrétny dlžník a konkrétny investor a dohovoria sa na podmienkach pôžičky. Hlavne však na výške úroku a na prípadnom ručení. Otázkou, ktorá sa stále rieši aj v zahraničí, je regulácia a právne ukotvenie P2P Lendingu. Na rozdiel od bánk nie sú P2P požičiavatelia držiteľmi bankovej licencie. Majú tak rôzne práva a povinnosti, než aké podľa zákona o bankách vyplývajú pre banky.
Vo Veľkej Británii, rodisku P2P ledningu, sa podľa The Economist za rok 2013 takto sprostredkovali pôžičky za 1,7 miliardy dolárov, v USA za 2,4 miliardy. To môže znieť v porovnaní s bankami stále ako smiešne číslo. Zaujímavý je ale trend. Objem takto sprostredkovaných pôžičiek sa v Británii každý polrok zdvojnásobí. Medzi najväčšie takéto inštitúcie patrí Zopa, Prosper, Funding Circle alebo Lending Club, ktorú radí magazín Forbes medzi najsľubnejšie americké súkromné spoločnosti, plánuje tento rok vstup na americkú burzu. Cez Funding Circle potom už aj britská vláda investovala desiatky miliónov libier. Jeden zo šéfov centrálnej Bank of England Andrew Haldane predpovedal už pred viac ako rokom, že P2P systém môže za pár rokov nahradiť klasické banky a zničiť tak bankový systém, na ktorý sme v posledných dekádach zvyknutí.
Tento systém láka nielen dlžníkov na nižšie náklady pri pôžičke, ale aj investorov na vyššie zhodnotenie úspor než ponúkajú klasické bankové produkty, alebo nebankové spoločnosti. "Peniaze sa mi dnes na bežnom bankovom účte úročia naozaj symbolicky a pritom tá istá banka požičiava za 12-17 percent. Berie si strašne moc. Pritom možno fungovať o dosť efektívnejšie," zhŕňa P2P lendingovú filozofiu Martin Pejša zo spoločnosti CreativeDock. Vo svojom projekte s názvom Kreditní klub má ambíciu ponúkať po započítaní poplatkov zhodnotenie 4,3 percenta a poskytovať pôžičky za 8,8 %. Z rozdielu 4,5 percenta chce platiť prevádzku firmy, generovať zisk a tiež založiť rezervný fond pre výplaty veriteľov, ak zlyhajú niektorí dlžníci. Akúsi súkromnú obdobu verejného bankového fondu poistenia vkladov. Zároveň dodáva, že pozoruje aj na dnešnej mladšej generácii, zvyknutej čo najviac vecí vybavovať on – line, istú nechuť platiť len tak klasickým bankám vysoké poplatky a úroky.
Ako tento trend vnímajú bankári? Samozrejme sa im nepáči, že im „amatéri“ lezú do kapusty. „Vždy som tvrdil, že tým, že banky vytvárajú ohromnú distribučnú sieť, ju raz budú musieť využiť aj na predaj niečoho iného. Alebo ju zmenšiť a ešte viac ísť cez internet. Má to ale jeden háčik. Globálne sú regulátori proti tomu, aby sa banky venovali niečomu inému, a zatiaľ môžeme predávať len to, čo je napojené na bankové služby. Napríklad spustenie virtuálneho operátora je zatiaľ možné len v súčinnosti s ponukou mobilného bankovníctva. Nemôžeme predávať len mobilné volania. Regulátori by ťažko prehltli, keby sme sa rozhodli predávať napríklad zájazdy alebo nejaké podobné služby. Ale rozvoj mobilného bankovníctva je budúcnosť a nutnosť,“ povedal v rozhovore pre iHNed šéf českej a slovenskej banky UniCredit Jiří Kunert.
