oPeniazoch.sk, vox Foto:SITA
Niektoré výskumy naznačujú, že vyššie dane pre majetnejších nezhoršujú vyhliadky ekonomického rastu a navyše vyrovnanie príjmových rozdielov je pre hospodárstvo doslova pozitívne.
Čím väčšia príjmová nerovnosť v spoločnosti, tým horšie sú vyhliadky na ekonomický rast. Nerovnosť príjmov môže byť znížená tak, že štát odkláňa príjmy od bohatých k chudobným, čo ale znamená uvalenie vyšších daní pre bohatých a rozsiahlejšie prerozdelenie príjmov. Avšak vysoké dane sú živnou pôdou pre čiernu a šedú ekonomiku a znižujú atraktivitu práce a ochotu šetriť, čo teoreticky tiež ovplyvňuje vyhliadky rastu. Tak ako to vlastne je? Aj to je pre rast zlé, ak je v spoločnosti veľká príjmová nerovnosť, ale aj to, ak sa štát snaží ju vyrovnať? To je ale vážny rozpor.
Otázkou je, do akej miery chce daný štát prerozdeliť podiel príjmov. Čiže koľko má vziať bohatým, aby zhromaždené peniaze posunul chudobným. Bolo by celkom logické predpokladať, že čím väčší je rozdiel v príjmoch, teda čím viac majetku sa sústreďuje v rukách zopár veľmi bohatých jedincov, tým horšie sú vyhliadky na rast ekonomiky.
Zároveň je však logické aj to, že čím viac sa štát snaží prerozdeľovať príjmy a zdaňovať bohatých, o to viac musí táto majetnejšia vrstva kľučkovať, aby sa vyhla vyšším daniam, čo má opäť za následok nie práve ideálne vyhliadky pre rast. Tak teraz má prerozdeľovanie a zníženie príjmovej nerovnosti pozitívny alebo negatívny vplyv na rastové vyhliadky?
Ekonómovia MMF vo svojej analýze posudzovali, aký je vzťah medzi príjmovou nerovnosťou, prerozdeľovaním a vyhliadkami na rast. Dospeli k záveru, že znižovanie príjmových rozdielov významne prispieva k rýchlejšiemu a udržateľnému rastu, zatiaľ čo dane pre bohatých takmer nijakým spôsobom vyhliadky pre rast nezhoršujú.
Inými slovami, štátu sa oplatí prerozdeliť príjmy za účelom zníženia príjmovej nerovnosti, a pri tom sa nemusí báť, že z dôvodu vyšších daní pre bohatých budú títo pracovať menej alebo sporiť menej. Je to samozrejme pravda len v prípade, že štát má silnú kontrolu nad celým procesom, vrátane výberu daní. Keď sa totiž hráči úspešne dokážu vyhnúť plateniu daní, nastáva úplne iná situácia. Potom už samotné prerozdelenie príjmov nebude účinné, to znamená, že rozdiel v príjmoch štát nedokáže znížiť . "Môžeme povedať, že redistribúcia príjmu nemusí byť zlá pre rast, kým nie je príliš rozsiahla,“ povedal Jonathan Ostry, jeden z autorov štúdie. Možno mal na mysli 75 % daň pre bohatých, ktorú zaviedli vo Francúzsku. U nás vraj, poznajúc vyjadrenia politikov, niečo podobné nehrozí. Podľa Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) sú nerovnosti na Slovensku vyššie ako v Českej republike, ale zostávajú nižšie ako v Poľsku či v Maďarsku.
Politika vládneho kabinetu má podľa inštitútu na nerovnosti výrazný vplyv. Práve vďaka podpore v nezamestnanosti, dávkam v hmotnej núdzi a ďalším inštrumentom máme pomerne nízku mieru príjmovej nerovnosti. To je síce dobrá správa, ale čo tá čoraz majetnejšia zámožná vrstva? Tá by nás mala rovnako zaujímať z pohľadu hospodárskeho rastu. V prípade, že sa dostatočné množstvo bohatstva koncentruje výhradne v rukách zopár vyvolených, tí potom nemajú žiaden problém kupovať si politikov, obchádzať štátne regulácie, či dokonca priamo podplácať kľúčových ľudí, aby jednoducho zatvárali oči nad aktivitami, ktoré podrývajú finančný systém a ekonomiku štátu. Nie je potom jednoduché hovoriť o hospodárskom raste, ak navyše u občanov prevláda pocit, že malá skupina bohatých sa stáva čoraz viac bohatšou a chudobní ešte viac chudobnejšími. Príjmové nožnice sa otvárajú čoraz viac. Aj na Slovensku.
