Bludný kruh dôchodkov: Znížme dane a zlikvidujme sociálnu podporu

, mises.org Foto: SITA

Rozvinutý svet už nedokáže udržať úroveň sociálneho systému, ale niektorí občania nie sú pripravení zvládnuť situáciu bez štátnej starostlivosti. Ako sa dostať z bludného kruhu?

V priebehu uplynulých rokov sme mohli očakávať od vlád, že budú stále viac a viac dávať na sociálne služby. To znamená väčšie a väčšie účty pre daňových poplatníkov tejto generácie a generácie ešte nenarodených detí. Vlády sú ale takmer neustále v červených číslach, a potrebujú každým dňom viac peňazí, bez ohľadu na to, koľko bohatstva dokáže motor silnej ekonomiky vygenerovať. Jeden z bludov akejkoľvek demokratickej vlády je syndróm "zaplatí to ten druhý".

Zvyčajne vláda nikdy nemá dosť peňazí na splnenie svojich sľubov. Takže prenáša problémy vyúčtovania do budúcnosti tlačením peňazí a vydaním dlhopisov, ktoré budú splatné až po tom, čo vyhrala voľby. A podvod pokračuje. Vlády hľadajú nové dane, aby sa splnili sľuby minulých vlád. Byrokracia na najvyšších úrovniach vlády je totiž sakramentsky drahá na údržbu.

Politici – ekonómovia sú schopní minúť všetky peniaze sveta. "Západné ekonomiky by nemali bojovať s deficitom a dlhovými problémami tým, že budú vymýšľať nové dane pre zapchatie bezodnej diery. Mali by sa pustiť cestou škrtenia verejných výdavkov," myslí si Gregory Bresiger, ekonóm z Mises Institute. Rozšírený sociálny systém predstavuje neúmernú záťaž, ktorú budúce generácie určite nebudú schopné zvládnuť. Preto podľa neho neexistuje žiadny iný spôsob, ako oklieštenie sociálnych systémov. Ale čo budú robiť tí, ktorí nedokážu existovať bez sociálneho štátu?

Rozvinuté ekonomiky sa dostali do pasce. Za týchto demografických zmien a za takéhoto prerozdelenia majetku sú dnešné sociálne systémy dlhodobo neudržateľné. V budúcnosti tak môžeme počítať s menšími dôchodkami aj sociálnou výpomocou, s nižšou úrovňou verejného vzdelávania a horšími službami v zdravotníctve. Samozrejme, v prípade, že si štáty môžu aj naďalej zvyšovať svoje dlhy a dokážu vyrubiť nové dane bohatým, môžu zachovať súčasný systém. Možnosti týchto dvoch scenárov sú však veľmi diskutabilné.

Keď však bude oslabovať štátny sociálny systému a čoraz viac ľudí sa dostane spod ochranných krídiel štátu, zasiahne to istú vrstvu doslova nepripravenú. Budú to tí, ktorých vychovali v duchu maximálneho využitia výhod podpory štátu a pohodlia starostlivosti systému. Môže ale takýto krok urobiť politické vedenie, ktoré musí zároveň myslieť na každý jeden hlas v nastávajúcich voľbách?

Podľa Gregoryho Bresigera áno. Ten sa totiž domnieva, že štát by nemal zvyšovať dane, ale ich skôr naopak, znižovať ich a nechať tak čoraz viac vo vreckách pracujúcim. Popri tom upozorňuje na potrebu čoraz menšieho sociálneho systému. Menej štátnych firiem znamená aj menej štátnych zamestnancov. Ľudia by podľa neho mali dostať možnosť nahromadiť si vďaka nízkym daniam vlastný majetok. Netreba sa o nich starať v rámci sociálnej podpory, ale nechať ich pracovať a uspieť.

Táto myšlienka je trochu utopistická. Ale nepochybne ide o mentalitu, ktorá pomohla americkej ekonomike k úspechu. Potreba verejnej starostlivosti a sociálnej siete je v súčasnosti natoľko silná, a rastie aj v USA, že je ťažké si predstaviť rozvinutú ekonomiku, ako obmedzuje všetko štátne a občanov podporuje k ich prosperite. Je jasné, že prechod od menších dôchodkov k vyšším je možný bez sociálneho napätia. Ale dá sa to aj v opačnom garde? Je veľmi pravdepodobné, že nie.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy