oPeniazoch.sk, Buttonwood 's Notebook Foto:SITA
Pre väčšinu ľudí je ich penzia, alebo aspoň prísľub výplaty, jedným z najdôležitejších aktív, ktorého hodnotu spravidla prevyšuje len ich bývanie. Ide o príjem, na ktorom budú závislí v priebehu posledných 20 až 30 rokov života. Tak ako téma cien nehnuteľností sa na pretras dostáva celkom často aj prepočítavanie hodnoty dôchodkových záväzkov.
Problém sporiacich produktov môžeme názorne vysvetliť na paralele s trhoviskom. Chcete si kúpiť jablká, prechádzate preto okolo stánkov, kde môžete ľahko porovnávať ceny. Predavači vám dokonca môžu dať vzorku produkcie na ochutnanie. Keď nechutí, je tu možnosť ľahko prejsť ku konkurencii. So sporiacimi produktmi to ale tak jednoduché nie je. Existuje tu informačná asymetria a produkt začne byť testovateľný až po 30 až 40 rokoch, kedy už bude na zmenu poskytovateľa neskoro. Porovnávanie je preto extrémne ťažké.
Hudobný kritik denníka Financial Times sa nedávno podelil so svojimi starosťami a strasťami pri zriaďovaní súkromného dôchodkového účtu. Aké bolo jeho zdesenie po tom, čo dostal ročný výpis. "Ako zlodej v parku na mňa vyskočí číslo. Ide o predpoveď toho, koľko môžem očakávať z doposiaľ nasporenej sumy v roku 2036 pri predpokladanom ročnom výnose 4,7 % a inflácii 2,5 %. Výsledok, v dnešných cenách, je zhruba o 8 % nižší ako súčasný stav konta."
Inými slovami, po 20 rokoch poctivého ukladania na tom bude horšie ako dnes. Kam sa všetky tie peniaze podejú? Po namáhavom obvolávaní získa podrobný výpis poplatkov: manažér fondu si berie 1,35 %, poradca, ktorý mu penzijnú schému predal, ďalších 0,5 %, ďalší poplatok za bohviečo robí 0,81 %, plus transakčné náklady predaja a nákupu inštrumentov vo výške 0,19 %. Keď sa to všetko spočíta, vidina reálneho výnosu okolo 2 % sa úplne rozplynie.
Ako z toho von? Vo Veľkej Británii prebieha debata o poplatkovom strope, ktorý by mal obmedziť vplyv nákladov investovania na dlhodobé výnosy. Prvým problémom je definícia poplatku. Z čoho konkrétne sa počítajú transakčné náklady? Občas obchodníci akcie za poplatok požičiavajú, napríklad špekulantom stávkujúcim na pokles. Ak sa o tento poplatok nerozdelia s investormi svojho fondu, ide v skutočnosti o ďalšiu zrážku.
Bez presného vymedzenia je porovnávanie takmer nemožné. A aj keby úrady nejakým zázrakom všetko dokázali zhrnúť do niekoľkých čísel, budú im investori rozumieť? Väčšina ľudí si nečíta stohy dokumentov, ktoré sprevádzajú predaj každého finančného produktu. Čím hrubšie zmluvy sú, tým odpudzujúcejšie sa penzijné sporenie stáva.
Potom je tu tiež problém sprostredkovania. Mnohým ľuďom vyberie poskytovateľa ich zamestnávateľ, aj keď náklady aj investičné riziko nesú oni.
Odpoveď podľa niektorých odborníkov môžu ponúkať kolektívne schémy, ktoré fungujú v Austrálii či Kanade a ktoré združujú viacerých zamestnávateľov, profitujú z úspor z rozsahu a môžu stlačiť manažérske náklady. Je historickou zvláštnosťou, že penzie v západnom svete majú na starosti jednotlivé firmy, ktorých zmysel existencie leží inde. Správu penzie by mali mať na starosti špecialisti, alebo štát.
