oPeniazoch.sk, Quartz Foto:allisonschrager.com;SITA
Ekonómka Allison Schragerová si myslí, že rozdiely v príjmoch by sa nemali eliminovať tak, že štáty zavedú progresívne zdaňovanie príjmov a bohatým vyrubia vysoké dane. Skôr sa podľa nej treba zamerať na dostupnejšie vzdelanie pre chudobnejšiu vrstvu.
Denne sa stretávame s rôznymi analýzami, ktoré upozorňujú na rastúcu priepasť medzi príjmami bohatých a chudobných. Tento problém najviac zasiahol Spojené štáty, ale objavuje sa aj v Európe a vyvoláva celý rad sociálnych a ekonomických problémov. Riešenie spočíva podľa väčšiny názorov v tom, že štát musí znížiť rozdiel cez systém zdanenia príjmov, čo znamená, že by mal viac daní vyberať od bohatých a tieto prostriedky rozdať chudobným. Americká ekonómka si myslí, že toto je úplne zlý postup.
Zdanenie superboháčov síce znie dobre, ale v praxi je to nerealizovateľné. Podľa jej názoru nie je problém to, že bohatí aj naďalej bohatnú, ale to, že chudobní nemajú dostatok príležitostí na rast.
Ekonómka poukazuje na skutočnosť, že nárast nerovnosti príjmov v podstate vychádza z troch zdrojov, z ktorých prvý je prirodzený, druhý je neovládateľný, zatiaľ čo tretí je ten, s ktorým by sa mali hospodárske politiky zaoberať.
Prvým dôvodom, tým prirodzeným, nie je nič iné, ako ukazuje graf. Ľudia starší ako 55 rokov majú oveľa viac, ako ich mladší susedia do 35 rokov, navyše je tu aj masívne vzostupný trend. Je to prirodzené a zároveň aj prospešné, pretože to len dokazuje, že starší ľudia budú stále menej a menej závislí na štátnych dôchodkoch. Ak v rámci spoločnosti rastie príjmová nerovnosť z dôvodu, že pribúda bohatých starších ľudí, nie je to podľa ekonómky žiaden problém. Naopak, považuje to za radostnú správu.
Druhým dôvodom príjmových rozdielov je rast vrstvy veľmi bohatých. S nimi, teda s milionármi a miliardármi, štát aj tak nevie účinne nič urobiť. Tí si totiž vždy nájdu cestičku ako sa vyhnúť plateniu daní, buď prostredníctvom offshore účtov, vďaka kreatívnemu účtovníctvu, alebo právnym prostriedkom.
Tretí dôvod je skutočnou výzvou pre hospodársku politiku. Rovnako sa dá odčítať z grafu. Majetok sústredený v rukách ľudí mladších ako 35 rokov stagnuje, alebo klesá. Problém naznačuje, že táto skupina obyvateľstva nemá dostatočné konkurencieschopné vedomosti a preto si nedokáže v hojnom počte nájsť dobre platené zamestnanie. Rozdiel príjmov teda štát nemá riešiť uložením ťažkého daňové bremena na plecia superboháčov, ale skôr zabezpečiť kvalitné vzdelanie pre mladých na zvýšenie konkurencieschopnosti pracovnej sily.
Príčinou rastúcich rozdielov v príjmoch sú pomerne hlboko zakorenené štrukturálne problémy, ktoré sa rozhodne nedajú riešiť tak jednoduchými prostriedkami ako je povedzme progresívna daň z príjmu. Chce to oveľa širšie a oveľa hlbšie reformy. V prvom rade je potrebné za prijateľnú cenu ponúknuť kvalitné vzdelávanie a zabezpečiť taký pracovný trh, ktorý bude podporovať umiestnenie absolventov. Žiaľ, aj pre hospodársku politiku platí, že prelomové výsledky sa len zriedkakedy podarí dosiahnuť nasadením tých najjednoduchších nástrojov.
