oPeniazoch.sk, pandodaily;bitcarbon Grafy:blockchain Foto:SITA
Kryptomena sa pomaly stáva veľkou ekologickou hrozbou. Uhlíková stopa Bitcoinu sa podľa serveru Bitcarbon.org pohybuje okolo 8,25 milióna ton oxidu uhličitého ročne. Na celosvetovej ročnej "produkcii" oxidu uhličitého sa tak populárna mena podieľa 0,03 %, čo je približne ekvivalent Cypru.
Server Bitcarbon.org ale varuje, že prepočty platia pre situáciu, kedy sa jeden Bitcoin obchoduje približne za tisíc dolárov. Keby cena Bitcoinu vystrelila na sto tisíc dolárov, podieľala by sa uhlíková stopa z jeho ťažby na celosvetovej produkcii už troma percentami, teda ekvivalentom Nemecka. A ak by obľuba virtuálnej meny stúpla natoľko, že by sa jeden Bitcoin predával za milión dolárov, čo je síce veľmi nepravdepodobné, ale čisto teoreticky možné, tvoril by oxid uhličitý pochádzajúci z ťažby Bitcoinov neuveriteľných 8,25 miliardy ton oxidu uhličitého ročne, čiže 30 % celosvetovej produkcie tohto skleníkového plynu. Inými slovami, uhlíková stopa Bitcoinov by bola ekvivalentom uhlíkovej stopy Japonska a Číny dohromady.
Hoci sa v prípade Bitcoinov bežne hovorí o ťažbe, princíp ich produkcie je však trochu komplikovanejší. Bitcoiny, ako digitálnu menu, nie je možné získať iným spôsobom než kryptografickým hašováním, čo je zjednodušene povedané výpočtové riešenie zložitých algoritmov. K tomu je samozrejme potrebný počítač s dostatočným výkonom. V počiatkoch ťažby Bitcoinov sa k tejto činnosti bežne využívali klasické stolové počítače alebo notebooky. Problémom je, že sa zložitosť získavania, spolu s rastúcim počtom vyťažených Bitcoinov, neustále zvyšuje.
V dnešnej dobe je v obehu približne 11,5 milióna jednotiek tejto meny, preto už notebooky nestačia. K efektívnej ťažbe sa už takmer výhradne využívajú špecializované jednotky, ktoré sa dajú kúpiť približne za 13 tisíc dolárov. To znamená, že s neustále zvyšujúcimi sa nárokmi na technologické vybavenie rastie aj ich energetická náročnosť.
Súhrnný výkon všetkých zariadení na svete, ktoré sa ťažbe Bitcoinov venujú, je odhadovaný na viac než 14 miliónov gigahašov za sekundu, čo znamená spotrebu elektrickej energie na úrovni viac ako130 tisíc megawatthodín denne. Účet za ťažbu Bitcoinov sa tak v globálnom meradle pohybuje okolo neuveriteľných 20 miliónov dolárov denne. Bloomberg na základe týchto skutočností nedávno označil Bitcoiny dokonca za "skutočnú environmentálnu katastrofu".
Podľa mnohých odborníkov z oblasti informačných technológií môžu byť navyše reálne čísla ešte oveľa vyššie. Dáta servera Bitcarbon.org sú totiž založené na predpoklade, že sa polovica Bitcoinov ťaží na zariadeniach v Spojených štátoch a druhá polovica v Číne. Rovnako tak autori servera pracujú s predpokladom, že k ťažbe dochádza len vtedy, ak nie je stratová, teda za situácie, keď zisky z objavených Bitcoin minimálne pokryjú náklady na ich ťažbu.
Mnohí ťažiari ale potvrdzujú, že Bitcoiny dlhodobo získavajú aj so stratou, pretože predpokladajú, že kurz tejto virtuálnej meny v budúcnosti vzrastie a im sa náklady vrátia. Stratová ťažba Bitcoinov pritom de facto znamená, že sa hašovánia zúčastňuje väčšie ako predpokladané množstvo počítačov s nižším výkonom, v dôsledku čoho je reálna spotreba elektriny a uhlíková stopa ťažby Bitcoinov mnohonásobne vyššia.
