oPeniazoch.sk, retailweek;lad koláž:openiazoch
Lord Wolfson, šéf spoločnosti Next nedávno urobil bezprecedentné rozhodnutie, ktoré ho dostalo na titulku mienkotvorných médií. Svoju ročnú odmenu vo výške 2,4 milióna libier rozdelil medzi zamestnancov spoločnosti.
Väčšina správ o odmenách manažérov, bankárov, či generálnych riaditeľov mamutích spoločností šokuje len ich závratnou výškou. Pred mesiacom sa ale o príjemné prekvapenie postaral šéf spoločnosti Next, Lord Wolfson, keď sa rozhodol, že sa o svoj bonus k výplate v hodnote 2,4 milióna libier (2,8 milióna EUR) podelí s ostatnými zamestnancami.
Pracovníci, ktorí boli v Nexte dlhšie než od júna 2010, získali odmenu vo výške jedného percenta svojho platu. Next, ktorý prevádzkuje obchodné domy s oblečením, čelil v ostatnom čase klesajúcim tržbám. Wolfsonovi sa podarilo obchod reštartovať a firme sa opäť začalo dariť.
Rozhodnutie rozdeliť svoju odmenu prijal v zvlášť citlivej dobe. Nadmerné odmeňovanie vedúcich pracovníkov je vo verejnosti vnímané rovnako zle ako nedostatočné výplaty pre radových zamestnancov. Frank Minogue z pracovnej agentúry Clarity Search si myslí, že Wolfsonovo rozhodnutie dokáže zmeniť doterajšie pravidlá hry. "Ide o prínos, keď sa prezentuje väčšia zodpovednosť a rovnostársky prístup k vytváraniu bohatstva a jeho zdieľaniu," tvrdí.
Zatiaľ čo obchodní šéfovia sú niekedy odmeňovaní v rovnakej hladine ako "nenažraní bankári", Wolfson nie je jediný, kto si nechal svoju odmenu ujsť. V ostatných rokoch už bolo niekoľko príkladov, kedy konatelia firiem dobrovoľne znížili výšku svojich odmien, v snahe zlepšiť výkonnosť firmy. Jedným dychom ale treba dodať, že tak urobili väčšinou pod tlakom akcionárov, keď sa preukázali nie práve brilantné hospodárske výsledky. Napríklad generálny riaditeľ spoločnosti Home Retail Group, Terry Duddy, prijal odmenu vo výške 217 000 libier (253 756 EUR), hoci mu pôvodne odklepli bonus 615 000 libier (525 917EUR). Bolo to za rok 2010, keď klesli zisky spoločnosti pred zdanením o 60 %. Podobne sa zachovali aj Marc Bolland zo spoločnosti Marks & Spencer a Justin King zo Sainsbury, či generálny riaditeľ Tesco Philip Clarke, ktorý sa zriekol odmien v plnej výške.
Rozdiel medzi spomínanými pánmi a Wolfsonom je ale citeľný. Wolfson sa ako prvý rozhodol svoju odmenu rozdeliť medzi zamestnancov. Prečo tá štedrosť, a toľké zdieľanie osobného úspechu?
Wolfson vyrastal v bohatej rodine, určite má sklony k filantropii. Po desiatich rokoch pôsobenia vo firme sa mu podarilo spoločnosť Next posunúť vyššie, čo tiež mohlo prispieť k určitej empatii k zamestnancom, ktorí sú v tradične slabo platenom sektore. Vo svojom e-maile zamestnancom napísal, že prerozdelenie odmeny je "gesto vďaky a uznania spoločnosti, za tvrdú prácu a odhodlanie počas ostatných troch rokov, v nie práve jednoduchých časoch." Toľko oficiálne oznámenie, okrem neho už Wolfson o dôvodoch nie je ochotný prezradiť nič viac.
Wolfson bezprecedentný krok nepochybne príjemne prekvapil zamestnancov, je však otázne, či význam jeho rozhodnutia pochopia aj ostatní lídri. Aj keď je to vplyvný človek, trend sa ujať nemusí. Odborníci očakávajú, že sa postupne bude vyvíjať tlak na podobné rozhodnutia, ale pravdepodobne pôjde skôr o bohatých majiteľov a generálnych riaditeľov súkromných firiem, než prdstaviteľov štátneho, verejného sektora.
Skeptici Wolfsonov krok odmietajú s tým, že ide len o "PR gesto", z ktorého nebude mať žiadny prospech 60 % zamestnancov Nextu. Ak to myslel vážne, mal to urobiť inak. Vziať plat 1 milión libier ročne a zvyšok rozdeliť ako odmeny pre zamestnancov. Okrem toho vyššie mzdy údajne nemusia byť najlepší spôsob, ako vylepšiť zamestnanecké výhody, najmä v časoch, keď sa dá očakávať opätovný pokles ekonomiky.
Benjamin Viney, senior manažér z poradenskej firmy BDO si myslí, že bonus pre Wolfsona bol navrhnutý tak, aby spĺňal hneď niekoľko účelov. Prezentácia úspechu pomôže udržať motiváciu zamestnancov. "Nielen, že pracovníci dostali bonus, ale sa aj videli v novinách, čo vytvorí dobrú atmosféru na pracovisku," hovorí Viney. „Je to určite veľmi neobvyklý ťah. Nikto zatiaľ svoje peniaze nerozdal a to prináša výhody pozitívneho PR na jeho podnikanie. Keď sa podobne rozhodne niekto iný, už to nebude nič nové." Ale Viney neverí, že sa rozdávanie prémií stane do budúcnosti trendom. Ani v Nexte, ani v iných obchodných spoločnostiach. Najmä v súkromnom sektore, kde sa firmy snažia odhaliť čo najmenej informácií o platoch či odmenách. Tým pádom aj ich šéfovia sú pod menším tlakom robiť podobné rozhodnutia. Aj Wolfson si dával pozor na to, aby sa jeho gesto vnímalo ako jednorazové, nechcel vytvoriť precedens do budúcna. „Rast cien akcií bol oveľa vyšší, než sa očakávalo," argumentoval Wolfson pri netradičnom rozhodnutí. A to sa už predsa nemusí nikdy opakovať.
Wolfson mohol svojim rozhodnutím zneistiť aj výbor pre odmeňovanie v spoločnosti Next, ktorý najskôr detailne preskúmal, koľko mu nadelí a on sa potom 2,4 milióna libier vzdá. Podľa Incomes Data Services (IDS) však Wolfson zas tak o veľa neprišiel. V prípade vrcholového vedenia je totiž okrem krátkodobej odmeny, napríklad kvartálnej, aj dlhodobý motivačný plán na 3 až 5 rokov, ktorý je zvyčajne nejakým akciovým plánom a je súčasťou vyplatenej finančnej náhrady. Z tohto pohľadu mu v rámci dlhodobého motivačného plánu zostáva príjem okolo 4,6 milióna libier (5,38 milióna EUR), čo je viac ako berú priemerne iní šéfovia, rovné štyri milióny libier (4 677 541 EUR). Dlhodobý motivačný plán je aj jedným z ukazovateľov pri porovnávaní výkonnosti podniku s konkurenciou. Takže aj keď firma funguje zle, môže manažment dostávať pekné odmeny, a tým sa firma posúva v rebríčku vyššie ako jej súperi.
Podľa rebríčka FTSE 100 sa rast základného platu spolu s bonusmi v roku 2012 spomalil, ale hodnota dlhodobého motivačného plánu rástla až o 81 %. Zatiaľ čo akcionári budú radi, že sa tradičné výdaje zdanlivo znižujú, príjmy členov predstavenstva môžu vďaka zložitej kombinácii stimulov veselo rásť. Wolfson netradičný finančný dar tak o firemnej kultúre v odmeňovaní zamestnancov, nehovorí vôbec nič.
