Budúci penzisti sú nahraní, môže za to dlh

, patria;lad foto: SITA

Cesty k redukcii dlhu sú rôzne. Akademička Carmen Reinhartová spomína hyperinfláciu, bankrot a tiež termín, ktorému sama pomohla na svet, a síce finančnú represiu. V skratke ide o stlačenie úrokových sadzieb do záporných hodnôt, čo vedie k presunu bohatstva od veriteľov k dlžníkom.

Harvardská ekonómka Carmen Reinhartová nedávno poskytla zaujímavý rozhovor pre týždenník Der Spiegel. Zbaviť sa dlhového bremena je podľa nej potrebné tak či tak, pretože paralyzuje finančný systém a tok úverov v ekonomike.

„Budúci penzisti to majú zrátané. Vlády majú veľký vplyv na to, aký typ aktív môžu penzijné fondy držať. Vo Francúzsku napríklad štátne fondy museli presunúť prostriedky z akcií do štátnych dlhopisov. Nie preto, že by mali skvelú návratnosť , ale preto, že sa to viac hodí vláde. Penzijné fondy, domáce banky a poisťovne sú na tom najhoršie, pretože vlády môžu jednoducho meniť pravidlá hry," uviedla Reinhartová.

Nátlak sa podpisuje aj na správanie korporátnych penzijných fondov. Spoločnosti na Západe už dávno negarantujú určitú výšku penzie, ako tomu bolo predtým, ale požadujú od zamestnancov pevný príspevok, ktorého úročenie a výnos za 20 rokov je zatiaľ vo hviezdach. Náklady finančnej represie budú dlhodobo sčasti niesť pracujúci ľudia, ktorých dôchodok ešte len čaká.

Reformy sú neúčinné

Nemilosrdnú dôchodkovú matematiku, vyhrotenú demografickou situáciou, nedokážu výrazne zmeniť ani reformy. Štát môže po ľuďoch chcieť väčšie príspevky, ale nie donekonečna. Príkladom sú zmeny britského verejného systému poistenia, vďaka ktorým sa podľa medializovaných správ ušetrilo len veľmi málo. Súčasní daňoví poplatníci a dôchodcovia získavajú na úkor budúcich, ktorí sa už na penziu sotva budú môcť spoliehať. Keďže výhľadový horizont priemerného politika neprekračuje jeden volebný cyklus, tlak na zmeny je minimálny.

Čo je finančná represia

Finančná represia má dve zložky. Prvá spočíva v tom, že domáce úspory v danej krajine sú smerované na financovanie fiškálnych deficitov. Druhá, že verejný dlh je financovaný za veľmi nízke sadzby. Represívnych pák má štát k dispozícii niekoľko. Prvá z nich je regulácia finančného sektora požiadavkami, ktoré nútia banky a poisťovne k investíciám do vládnych dlhopisov. Druhou sú minimálne pôžičky zo strany súkromného sektora, ktoré vedú k tomu, že úspory prúdia smerom k sektoru vládnemu. Averzia k riziku má motivovať investorov k nákupu aktív, ktoré sa považujú za bezpečné. K finančnej represii prispieva aj veľmi expanzívna monetárna politika, ktorá vedie k poklesu sadzieb. Vlani výšku represie banka Natixis odhadla na 2,5 % HDP v USA, 1,3 % vo Veľkej Británii, 1 % v Nemecku, 0,4 % vo Francúzsku a 0 % v Japonsku.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy