oPeniazoch.sk, patria;lad foto: SITA
Luxemburský minister financií začiatkom apríla pripustil reformu pravidiel na ochranu bankového tajomstva tamojších finančných ústavov. Tým, že prisľúbil lepšiu dostupnosť k informáciám o klientoch podozrivých z daňových únikov, sa medzinárodný tlak presunul na Rakúsko.
Viedeň je rozhodnutá zachovať aspoň časť ochrany údajov o klientoch, ktoré bez súdneho príkazu nemôžu byť vydané cudzím úradom. Francúzsky premiér Jean-Marc Ayrault minulý týždeň na rovinu prehlásil, že rakúsky bankový model nebude môcť vo svojej doterajšej podobe pokračovať. Rakúsky minister ekonomiky Reinhold Mitterlehner mu vzápätí kontroval tým, že trvá na zachovaní bankového tajomstva aspoň pre rakúskych občanov. Dvojité zaobchádzanie s klientmi by však mohlo byť v rozpore s rakúskym ústavným právom.
Urputnosť, s akou vláda princípy fungovania rakúskych bánk presadzuje, svedčí o tom, nakoľko bankové tajomstvo prispieva k hospodárskej prosperite krajiny. Politici tvrdia, že oklieštenie tajomstva by znamenalo spomalenie rastu a ohrozilo by pracovné miesta. Analytici si tým tak istí nie sú.
Štatistiky rakúskej centrálnej banky hovoria o tom, že na konci februára mali cudzinci na kontách v Rakúsku vklady v hodnote 55,5 mld. EUR, z toho občania EÚ 37,8 mld. EUR, čo je okolo 10 % z celkových depozít rakúskych bánk. „Pravdepodobne by došlo k istému odlivu peňazí, pokiaľ by sa Rakúsko zbavilo bankového tajomstva, ale nešlo by o tak veľké čiastky, aby to poškodilo bankový systém,“ cituje slová analytika Citi Stefana Nedialkova český server patria. Dopad na likviditu a ziskovosť by podľa neho bol zvládnuteľný.
Ratingová agentúra S&P vydala správu, podľa ktorej je ziskovosť rakúskych bánk príliš slabá na to, aby finančné ústavy vlastnými zdrojmi zlepšili úroveň svojho kapitálu, zaostávajúceho za konkurentmi v Európskej únii. Na druhej strane rakúsky bankový systém agentúra hodnotí druhým najvyšším stupňom spoľahlivosti, podobne ako v Nemecku, Japonsku, Švédsku, Nórsku či Fínsku.
Po záchranných balíčkoch pre južnú Európu sa nielen v Rakúsku dvihla vlna odporu voči únijným inštitúciám, politici už odmietajú Bruselu ustupovať. Nie je však pravdepodobné, že by si Rakúsko dokázalo doterajší systém bankového tajomstva udržať. Okrem tlaku z EÚ bude musieť čeliť aj požiadavkám amerických úradov, ktoré by radi z Viedne automaticky dostávali údaje o kontách podozrivých amerických občanov. V opačnom prípade by mohli byť neposlušné banky odstrihnuté od amerického finančného trhu. Na podobnú dohodu o výmene informácií s Američanmi už pristúpilo Švajčiarsko. Pokiaľ by sa podarilo nalomiť aj Rakúšanov, tí by museli rovnakú výsadu ponúknuť aj partnerom z EÚ. Platná smernica Európskej komisie totiž zakazuje členským štátom v daňových záležitostiach zaobchádzať s tretími krajinami lepšie než s inými členskými štátmi EÚ. Európsky daňový komisár Algirdas Šemeta už Rakúsko v tomto smere varoval.
Prísne pravidlá pre výmenu informácii o klientoch bánk platia od roku 1978 a sú považované za formu ochrany proti štátnej moci „Ide o emocionálnu, možno až iracionálnu záležitosť. Obyčajní ľudia stále podporujú bankové tajomstvo z dôvodu túžby po súkromí. Potom o sebe na internete prezradia všetko. Nehovoriac o tom, že aj naše telefonické hovory či zdravotné záznamy sú do určitej miery ľahko dostupné,“ tvrdí profesor Christoph Urtz z univerzity v Salzburgu.
