oPeniazoch.sk, patria;lad
Nedôvera voči centrálnej banke a obavy zo znehodnotenia meny vyvolávajú vo viac než 12 štátoch USA tlak na uznanie zlatých a strieborných mincí za zákonné platidlo.
Ako prvý oficiálne uznal cenné kovy štát Utah v roku 2011. Arizona by ho podľa postoja svojich republikánskych zákonodarcov mala s najväčšou pravdepodobnosťou nasledovať. Podobný zákon prejednávajú aj zastupiteľské zbory v Kansase, Južnej Karolíne i ďalších štátoch.
Zákonodarcovia v Texase zvažujú návrh na ustanovenie oficiálneho depozitára na uskladnenie prútov v celkovej hodnote cez 1 mld. USD, ktoré sa momentálne nachádzajú v trezoroch v New Yorku. Viac než 6000 prútov vlastní investičný fond University of Texas. Sklad by podľa návrhu prijímal zlato k úschove aj od verejnosti a stalo by sa základom platobného systému v prípade „vážneho narušenia národného a medzinárodného finančného systému.“
I keď sa zlatom zatiaľ v supermarketoch platiť nedá, opatrenia prijímané na úrovni jednotlivých štátov by ľuďom dali možnosť „používať peniaze, ktorých nákupnú silu nepodlomí inflácia,“ tvrdí Rich Danker z washingtonského spolku American Principles Project, ktorý obhajuje návrat k zlatému štandardu. Ten bol v Spojených štátoch zrušený v roku 1971 za prezidenta Richarda Nixona. Do tej doby bola hodnota dolára hmotnostne vyjadrená v zlate. Jedna unca mala hodnotu zhruba 35 USD. Prepočítané na súčasnú cenu zlata, dolár od toho času teoreticky stratil 98 % hodnoty.
Nové formy platenia podporuje hlavne konzervatívne hnutie Tea Party, s dovolávaním sa na striktné dodržiavanie americkej ústavy. Tá štátom USA zakazuje raziť peniaze a prijímať čokoľvek okrem zlatých a strieborných mincí ako zákonného platidla. To podľa predstaviteľov Tea Party otvára dvere k ustanoveniu zlata ako oficiálneho platidla. Legislatívny návrh, ktorý práve prechádza snemovňou v Južnej Karolíne, by ako platidlo uznal rovnako mince razené v Spojených štátoch ako i tie razené v zahraničí. Norma prijatá v Utahu sa vzťahuje výhradne na americké mince, ktoré zároveň oslobodzuje od akýchkoľvek daní. Zlato sa ťaží v Utahu aj v Arizone.
Opatrenie má skôr symbolický charakter a odráža rastúce obavy ohľadom budúcnosti dolára. Podľa Lorena Gatcha z University of Central Oklahoma sa na tom podpísali predovšetkým nekonvenčné stimulačné opatrenia Fedu, ktorý v ostatných rokoch cez nákupy štátnych a hypotekárnych dlhopisov napumpoval do globálneho finančného systému okolo troch biliónov dolárov, čím značne rozšíril menovú bázu.
„Legislatíva má signalizovať nespokojnosť s menovou politikou a s postupmi Bena Bernankeho,“ komentuje Gatch pôsobenie šéfa centrálnej banky, ktorý je v úrade od roku 2006. Od recesie, do ktorej Spojené štáty vstúpili na konci roku 2007, Fed zrazil úrokové sadzby na minimálne hodnoty, potom začal s nákupmi dlhopisov, nazývanými kvantitatívne uvoľňovanie (QE), a neprestal s nimi ani po návrate ekonomiky k rastu. V rámci aktuálne prebiehajúceho tretieho kola QE banka každý mesiac nakupuje cenné papiere za 85 miliárd USD. Cieľom je stlačiť dlhodobé úrokové miery, podporiť investičné aktivity a tým aj rast ekonomiky.
Tlač peňazí sa zatiaľ do inflačných tlakov nijak výrazne nepremietlo. Podľa ukazovateľa preferovaného Fedom rástli spotrebiteľské ceny vo februári medziročným tempom 1,3 %, čo je pod 2 % cieľom centrálnej banky a len mierne pod výnosom desaťročného štátneho dlhopisu. V 70. a 80. rokoch minulého storočia zažívali Spojené štáty aj desaťpercentnú infláciu.
Kvôli špekuláciám o znehodnotení doláru zdraželo zlato od decembra 2008 o 78 %. Na jeseň roku 2011 jeho cena presiahla 1900 USD za uncu. Od vtedy tento vzácny kov zlacnel takmer o 20 %, čo by naznačovalo nástup medvedieho trhu.
Dopyt po strieborných minciach razby U.S. Mint v januári stúpol na historický rekord a celkový odbyt činil 7,42 mil. uncí. Washingtonská mincovňa musela pre nedostatok zásob predaj na týždeň prerušiť. V decembri odbyt dosiahol len 1,63 mil. uncí. Predaj zlatých mincí American Eagle v januári medzimesačne vzrástol o 84 %.
Kritici upozorňujú, že schvaľované zákony sú nepraktické a že ich zavedenie bude veľmi náročné. Zákonodarcovia v Utahu zatiaľ neprišli na to, ako umožniť platobný styk v zlate či striebre so štátnymi inštitúciami, či ako vzácne kovy integrovať do obchodných transakcií. Hlavným problémom sú veľké výkyvy v cenách oboch komodít vyjadrené v dolároch, ktoré predsa len väčšina Američanov stále akceptuje. Napríklad striebro stratilo za ostatné tri mesiace 20 % hodnoty.
