oPeniazoch.sk, SITA
Podľa zákulisných informácií sú Nemci ochotní pristúpiť ku zavedeniu eurobondov v tom prípade, ak by bol zároveň v schválený aj redistribučný mechanizmus. Do spoločného fondu by tak rizikovejšie krajiny museli posielať financie, ktoré by získali zavedením eurobondov. Z tohto fondu by ich následne odčerpávali krajiny, ktoré by prijatím systému spoločných európskych dlhopisov strácali.
Nemecko je údajne ochotné pristúpiť k zavedeniu spoločných európskych dlhopisov, tzv. eurobondov v prípade, ak by únia zároveň schválila aj redistribučný mechanizmus. Tvrdí to člen Výboru NR SR pre európske záležitosti Jozef Kollár napriek tomu, že nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že za jej života Európa nebude spoločne ručiť za svoje dlhy. Do spoločného fondu by tak rizikovejšie krajiny museli posielať financie, ktoré by získali zavedením eurobondov. Z tohto fondu by ich následne odčerpávali krajiny, ktoré by prijatím systému spoločných európskych dlhopisov strácali.
Podporu pre zavedenie eurobondov vyslovil okrem francúzskeho prezidenta Hollanda aj premiér SR Robert Fico, ktorý s týmto postojom bude reprezentovať Slovensko aj na tohtotýždňovom summite lídrov európskych krajín v Bruseli. Podľa analytika Trim Brokers Ronalda Ižipa by boli eurodlhopisy pre Slovensko pozitívom. „Pravdepodobne by znížili náklady na obsluhu nášho dlhu, čo je však dôležitejšie, existovali by tlaky z Bruselu na kontrolu nášho rozpočtu, ktorý v mnohých ohľadoch považujem za nafúknutý,“ uviedol Ižip.
Ako dodal, bez spoločných eurobondov len sotva skončí európska dlhová kríza. „Avšak sú až jedným z posledných krokov európskej integrácie. Medzitým musí prísť k fiškálnej únií a krajiny jadra si musia byť isté, že transfer prostriedkov na perifériu je založený na kvalitatívnych zmenách a väčšej fiškálnej zodpovednosti krajín periférie,“ povedal Ižip.
Analytik X-Trade Brokers Kamil Boros naopak nepovažuje zavedenie eurobondov za dobrý nápad. „Problémy európskych ekonomík sú úplne inde, ale kúpil by sa tým čas,“ povedal v rozhovore pre SITA s tým, že eurobondy považuje za spôsob, ako ľahko dostať do Európy viac dlhu. „Skôr či neskôr by sa však voči nim vytratila dôvera investorov,“ uzavrel Boros.
