Slovenský hrubý domáci produkt (HDP) prepočítaný na jedného obyvateľa dosiahol vlani 73 % z priemeru krajín EÚ. Vyplynulo to z údajov, ktoré zverejnil Eurostat. HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS) patrí do skupiny ukazovateľov odzrkadľujúcich životnú úroveň obyvateľov krajiny.
V tomto
prípade je vyjadrený ako podiel z priemeru krajín EÚ, ktorý predstavuje 100 %.
Slovensko tak malo podľa tohto ukazovateľa dvadsiatu najvyššiu, resp. ôsmu najnižšiu životnú
úroveň v rámci EÚ. Dôležitá je ale nielen samotná úroveň ukazovateľa, ale aj jeho vývoj v čase.
Zlepšila sa teda Slovákom ich životná úroveň za poslednú dekádu? Odpoveď znie áno.
V roku 2001 dosahoval totiž HDP prepočítaný na jedného Slováka len 52 % priemeru EÚ.
Do roku 2008 si Slovensko polepšilo o 21 p. b. na 73 %. Odvtedy hodnota ukazovateľa
v podstate stagnuje, pod čo sa podpísali i dopady svetovej hospodárskej krízy a to nielen
na našu ekonomiku, ale aj na ostatné krajiny EÚ.
Najvýznamnejší nárast ukazovateľa zaznamenalo počas poslednej dekády Luxembursko
(z 234 % na 274 % priemeru EÚ). Za ním nasledovalo už spomínané Slovensko, ale aj Estónsko
(zo 46 % na 67 %) a Rumunsko (z 28 % na 49 %). Zlepšenie ukazovateľa tak za posledné
desaťročie dosiahli predovšetkým nové členské krajiny únie. Okrem už spomínaných štátov
rástla životná úroveň aj v Litve, Lotyšsku, Bulharsku či u našich susedov z V4.
Ako pred 10 rokmi, tak aj vlani, najnižšie hodnoty ukazovateľa dosahovali Rumunsko a Bulharsko.
Kým na začiatku milénia dosahovala životná úroveň v týchto krajinách úrovne okolo 30 %
európskeho priemeru, tak v minulom roku sa už jednalo o úrovne v rozpätí 45 – 50 %.
Viaceré vyspelé západné krajiny si za posledné desaťročie pohoršili a ich životná úroveň
v porovnaní s priemerom EÚ poklesla. Najväčší pokles zaznamenalo Taliansko (zo 118 % na
101 % priemeru EÚ) nasledované Veľkou Britániou (zo 120 % na 108 %) a Francúzskom (zo
115 % na 107 %). Aj napriek klesajúcemu trendu životná úroveň obyvateľov týchto krajín ešte
stále prekračuje európsky priemer. Sledovaný ukazovateľ v poslednej dekáde klesol aj v ďalších
krajinách eurozóny zmietaných dlhovou krízou. Jedná sa napríklad o Grécko, Írsko či Portugalsko.
Zdroj: Poštová banka
