oPeniazoch.sk, TASR
Bratislava 21. júna (TASR) – Slovenská republika by mala požadovať za každú pôžičku z eurovalu určenú pre členskú krajinu eurozóny adekvátnu záruku. Navrhuje to nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic s tým, že na dnešnom rokovaní parlamentu prednesie návrh uznesenia, ktorým parlament vyzve vládu, aby vždy požadovala adekvátne záruky. Ak jeho uznesenie neprejde, on ani jeho kolegyňa Jana Žitňanská (nezaradená) ratifikáciu trvalého eurovalu (EMS) nepodporia. Podporu svojho návrhu s poslancami vopred dohodnutú nemá.
"Chápeme, že je potrebné v čase núdze pomáhať európskym krajinám, ale zdá sa mi, že musia platiť základné princípy spravodlivosti. Spravodlivé nie je, aby jeden z najchudobnejších štátov eurozóny poskytoval peniaze bohatším krajinám. Navrhujeme, aby súhlas Slovenska s trvalým eurovalom bol podmienený tým, že SR za každú jednu pôžičku dostane adekvátnu zábezpeku od krajín, ktoré budú prijímateľmi pomoci," vysvetlil Lipšic na tlačovej konferencii.
Ako príklad uviedol Fínsko, ktoré si v minulosti záruky za požičané peniaze vyrokovalo. "Myslím, že je to možné urobiť. Nehovoríme o malých peniazoch, ide o 4000 eur na každú štvorčlennú rodinu. Ak si ktokoľvek z nás príde požičať do banky úver, banka mu požičia, iba ak poskytne zábezpeku," upozornil Lipšic. Okrem toho chce na budúcej schôdzi NR SR navrhnúť, aby o jednotlivých tranžiach, ktoré pôjdu do základného imania EMS, rozhodoval parlament a nie vláda.
Bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska Martin Barto, ktorý sa stal súčasťou Lipšicovho ekonomického tímu, uviedol, že pomoc je potrebná, lebo nikdy nevieme, či ju my sami niekedy v budúcnosti nebudeme potrebovať. "EMS bude v podstate fungovať ako banka, len s tým rozdielom, že nebude mať vkladateľov, tými budú jednotlivé členské štáty eurozóny. Táto banka bude mať niečo také ako úverový výbor, ktorý sa bude skladať zo zástupcov všetkých zúčastnených krajín okrem tých, ktorým sa poskytuje pomoc. My chceme, aby náš člen tohto výboru mal vždy mandát od parlamentu," podčiarkol Barto.
Tiež upozornil, že aktuálne sa diskutuje o pomoci španielskym bankám vo výške 100 miliárd eur, čo je asi sedem percent HDP Španielska. "Slovensko pred 11 rokmi poskytlo pomoc svojim bankám vo výške asi 12 percent nášho HDP, a to z vlastných zdrojov. Cudziu pomoc sme nepotrebovali," zdôraznil Barto s dôvetkom, že ide o španielske lokálne banky, čiže ich prípadný pád by globálne otrasy nespôsobil. "Nie je celkom jasné, prečo Španielsko žiada o pomoc. Preto chceme, aby verejnosť vedela o všetkých prípadoch pomoci," podotkol.
Na margo spomínaných záruk Barto uviedol, že môže ísť o hotovosť, zlaté rezervy, podiely v štátnych podnikoch či pôdu. "Ostrovy v Stredomorí sú veľmi pekné," vyhlásil.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam a videozáznam.
