Anglosaský kapitalizmus je výbehovým modelom

Pridajte názor  Zdroj: TASR

24. 5. 2012 - Angloamerická predstava o slobodnom trhu je prekonaná. V budúcnosti získa štát v ekonomike znovu významnejšiu úlohu; dominantným sa zrejme stane ázijský hybrid.

Frankfurt nad Mohanom 24. mája (TASR) - Angloamerická predstava o slobodnom trhu je prekonaná. V budúcnosti získa štát v ekonomike znovu významnejšiu úlohu; dominantným sa zrejme stane ázijský hybrid. Napísal to v seriáli Kríza kapitalizmu nemeckého denníka Financial Times Deutschland David Rothkopf, člen Carnegskej tvorivej skupiny (think-tank) a námestník ministra obchodu vo vláde amerického prezidenta Billa Clintona (1993-2001).

Už sa veľa popísalo o tom, že udalosti nedávnej minulosti prinútili špičku svetových ekonómov, aby sa vo švajčiarskom Davose začali sporiť na tému Nerovnováha a budúcnosť kapitalizmu. Jej verejné pertraktovanie možno považovať za určitý druh cynizmu. Zapadá do iných tradícií Davosu, kde na večerných noblesných hostinách diskutujú mocní o hlade vo svete alebo sa pre vybrané pozvané osoby konajú panelové diskusie o núdzi vylúčených sociálnych skupín. Predsa však diskusia o budúcnosti kapitalizmu obsahuje mimoriadnu dávku irónie a prekypuje skepsou vrcholových stretnutí.

Iróniou je, že budúcnosť voľných trhov nezávisí od alfakapitalistov v Davose. Nebude taká, ako sa tam vykreslila na posledných stretnutiach Svetového ekonomického fóra (WEF). Výsledok môže mnohých prekvapiť a môže sa „odlišovať od toho, čo sme si ešte pred pár rokmi predstavovali ako pravdepodobné“, uviedol autor.

Po studenej vojne si mnohí mysleli, že sme zrejme našli odpoveď na veľké otázky vzťahu medzi verejnou a súkromnou mocou. Názor marxistov, že všetko treba prenechať štátu, skrachoval. Názor stúpencov Miltona Friedmana, že všetko treba prenechať trhu, zvíťazil na celej čiare. Napriek tomu víťazné fanfáry boli predčasné. A to nielen preto, že sme sa nedostali na koniec dejín, ale preto, že sme sa dostali do novej fázy stáročného sporu medzi verejným a súkromným sektorom o moc, ale aj preto, lebo sa začala éra konkurujúcich si systémov kapitalizmu.

Popri hospodárskom darvinizme angloamerického modelu a kapitalizme „čínskeho vydania“ jestvuje aj eurokapitalizmus, „demokratický rozvojový kapitalizmus“ Indie a Brazílie, charakterizovaný silnými sociálnymi cieľmi, spojený s rastovými ambíciami. K životu sa hlási aj podnikateľský kapitalizmus malých štátov ako Singapur, krajiny Perzského zálivu a Izrael.

S istotou možno predpovedať, že angloamerická predstava o kapitalizme stratí vplyv. Okrem toho sa zrejme všeobecne dospeje k dohode, že štát by mal zohrávať na trhu väčšiu úlohu.

Nech sa najzarytejší stúpenci voľného trhu akokoľvek usilujú, nemôžu ignorovať, že na celom svete pribúda ľudí, ktorí oceňujú komparatívne prednosti alternatívnych modelov. Sociálna sieť škandinávskych krajín poskytuje viac nástrojov na zvládanie negatívnych dôsledkov globalizácie než zlátanina americkej politiky pracovného trhu. Vlády, napríklad Spojených arabských emirátov, podporujú hospodársky rast, pri ktorom preberajú funkcie súkromných investičných spoločností. Singapurské pravidelné prehodnocovanie stratégie prináša a zvýrazňuje určité komparatívne výhody voči tradičnému kapitalizmu.

Dejiny nás učia, že za presunom hospodárskej moci nasleduje duchovný vplyv. Je dôležité uznať, že prakticky všetky ázijské modely kapitalizmu predpokladajú silnejšiu úlohu štátu. A ich vzostup nastane vtedy, keď vplyv USA klesne v dôsledku zneužívania (moci), miznúcich šancí a upadajúcej strednej triedy po ére pomýlených úverov. Medzi jestvujúcimi alternatívami sa stal americký model výnimkou.

Zdá sa a podľa našich najnovších skúseností v USA je šťastím, že kapitalizmus XXI. storočia sa čoraz menej podobá kapitalizmu hospodárskeho darvinizmu, ktorý oslavujú na Wall Street. Namiesto toho je čoraz viditeľnejšie, že nadobúda prvky ázijského dominujúceho hybridného modelu. V ňom trhy a podniky dostávajú slobodu a privilégiá, ktoré im prináležia na základe toho, ako výdatne a merateľne prispievajú ku skvalitňovaniu života spoločnosti ako celku, nielen pár jednotlivcov.

Kríza eurozóny zvýrazňuje, aké je to dôležité, aby aktivistické vlády napodobňovali disciplinovanejšie modely severu Európy. Predsa však, kto naznačuje tak ako uchádzač o Biely dom Mitt Romney, že politické zlyhanie južnej Európy ukazuje, že akákoľvek sociálne orientovaná trhová politika je odsúdená na neúspech, ten neberie na vedomie prevládajúce posolstvo svetového trhu.

Spojené štáty neriešia otázku rovnováhy medzi verejnou a súkromnou mocou správne. Zvyšok sveta je už pripravený definovať kapitalizmus výrazne po novom.

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.