Grécko by malo na odchod z eurozóny 46 hodín

Diskusia 2  
Grécko by malo na odchod z eurozóny 46 hodín
Zdroj: TASR

24. 5. 2012 - Grécko by v prípade opustenia eurozóny mohlo mať k dispozícii iba 46 hodín, aby zaviedlo do praxe tento scenár.

Brusel 24. mája (TASR) - Grécko by v prípade opustenia eurozóny mohlo mať k dispozícii iba 46 hodín, aby zaviedlo do praxe tento scenár. Išlo by o víkend, kedy sú globálne finančné trhy prevažne zatvorené, čiže od zatvorenia newyorskej burzy v piatok večer až do otvorenia finančnej burzy na Novom Zélande v pondelok ráno tamojšieho času. Uviedla to v stredu agentúra Bloomberg, zameraná na finančné záležitosti.

Takýto scenár vypracoval Bloomberg na základe zhodnotenia analýz 21 rôznych ekonomických expertov, analytikov a expertov z oblasti akademického prostredia.

V priebehu dvoch víkendových dní by grécka vláda musela zabezpečiť opatrenia proti prípadným sociálnym nepokojom a dozrieť na možné pozastavenie vyplácania štátnych peňazí, rekapitalizáciu bánk a zabránenie snáh o únik domáceho kapitálu do zahraničia. Úrady by tiež museli mať v zálohe spôsob, prostredníctvom ktorého budú vyplácať potrebné faktúry aj po zastavení medzinárodnej finančnej pomoci, uviedla agentúra Bloomberg.

V prípade Grécka však existuje riziko, že by takýto scenár nebol uskutočniteľný. Takéto opatrenia sú príliš veľkou záťažou pre akúkoľvek vládu, najmä v krajine, ktorú už muselo zahraničie dvakrát zachraňovať pred bankrotom z dôvodu, že nie je v stave udržať na uzde stav svojich financií.

"Odchod z eurozóny by bol veľmi problematický a chaotický. Každý, kto by si myslel, že to bude ľahký proces, sa mýli. Gréci musia uvažovať racionálne a vyvarovať sa nejakých unáhlených rozhodnutí, ktoré by neskôr mohli oľutovať," vyhlásil v tejto súvislosti bývalý člen Európskej centrálnej banky (ECB) Lorenzo Bini Smaghi. A dodal, že v prípade Grécka odchod z eurozóny by neriešil ich terajšie problémy.

Správa agentúry Bloomberg vyšla v čase, keď sa lídri EÚ schádzali do Bruselu, aby rokovali o ekonomickom oživovaní Európy, pričom predmetom ich diskusií mala byť aj súčasná situácia v Grécku, ktoré čelí patovej povolebnej situácii, keď ani jedna z parlamentných strán nie je schopná vytvoriť novú vládu.

Podľa viacerých zdrojov by k odchodu Helénskej republiky z menovej únie mohlo dôjsť krátko po druhých predčasných voľbách naplánovaných na 17. júna, ak sa nová grécka vláda neprihlási k politike zodpovednosti a nebude súhlasiť s podmienkami pre poskytovanie druhého programu zahraničnej finančnej pomoci. Túto možnosť v stredu potvrdil aj Marco Anunziata, bývalý vedúci pracovník Medzinárodného menového fondu (MMF), v súčasnosti hlavný ekonóm v spoločnosti General Electric. Podľa jeho odhadov je však možné, že by k tejto udalosti mohlo dôjsť aj skôr, ak protireformné vyhlásenia novej vlády povedú k masovým výberom vkladov z gréckych bánk.

"Masové výbery vkladov by mohli viesť Európsku centrálnu banku k pozastaveniu financovania gréckych bánk, a to v období, keď Grécko nemá peniaze pre ich rekapitalizáciu," povedal Carsten Brzeski, bývalý ekonomický expert Správy pre ekonomické a finančné záležitosti Európskej komisie.

V takomto prípade by k naplneniu scenára pre "Grexit" - odchod Grécka z eurozóny - mohlo dôjsť veľmi rýchlo. Po pozastavení zahraničnej pomoci, kým by lídri EÚ vyčkávali, ktorým smerom sa nová vláda vyberie, by sa štátna pokladnica rýchlo vyprázdnila (odhady hovoria o dvoch mesiacoch) a Grécko by malo veľmi úzke možnosti na manévrovanie.

Kapitálová hotovosť gréckych bánk sa od polovice minulého roka do marca tohto roku stenčila o zhruba 23 miliárd eur. Podľa údajov gréckej centrálnej banky hotovosť gréckych bánk dnes činí okolo 160 miliárd eur. Grécky prezident Karolos Papulias 14. mája priznal, že v poslednej dobe došlo k výberom v hodnote okolo 700 miliónov eur, nespresnil však za aké časové obdobie.