oPeniazoch.sk, SITA
Slovenské stravovacie zariadenia nakupujú prevažne nekvalitnú mrazenú hydinu pôvodom z Poľska či Brazílie. Obsah vody sa v týchto výrobkoch pritom môže pohybovať až na úrovni 25 až 40 percent. V konečnom dôsledku sa tak nákup zdanlivo lacnej a nekvalitnej hydiny nemusí oplatiť.
Len približne 5 % slovenských reštaurácií ponúka slovenskú hydinu, zvyšných 95 % pochádza z dovozu. A to najmä Poľska či Brazílie. „Keď sme si urobili prieskum v týchto zariadeniach, zistili sme, že stravovacie zariadenia nakupujú prevažne mrazenú hydinu, ktorá obsahuje vodu a cudzie látky,“ skonštatoval na štvrtkovej tlačovej besede riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár. Obsah vody sa v týchto výrobkoch pritom môže pohybovať až na úrovni 25 až 40 percent. V konečnom dôsledku sa tak nákup zdanlivo lacnej a nekvalitnej hydiny nemusí oplatiť.
„V jednom kilograme dovážanej mrazenej kuraciny je tak často len 600 až 700 gramov mäsa, zvyšok tvorí voda,“ povedal Molnár. Spotrebiteľ tak môže napríklad v reštaurácii dostať asi o tretinu menšiu porciu mäsa, pretože jej hmotnosť sa váži v surovom stave. Jozef Šétaffy, predseda predstavenstva spoločnosti GastroNet, ktorá prevádzkuje reťazec Pizza Mizza, tvrdí, že potom, ako vo svojich reštauráciách začali používať slovenské kurčatá, tržby im vzrástli o 10 až 15 percent. Porovnateľne im stúpli aj náklady. Kilogram mrazených kurčiat poľského pôvodu stojí približne 3,18 eura, cena kuraciny zo slovenského chovu sa pohybuje zhruba na úrovni 4,9 eura. „Tie poľské však obsahujú 40 % vody, tie slovenské sú bez akéhokoľvek prídavku,“ podotkol Molnár.
Z 12 tisíc slovenských reštaurácií nakupuje len 85 zariadení hydinu priamo od slovenských výrobcov. Zvyšok nakupuje predovšetkým vo veľkoobchodoch, akým je napríklad reťazec Metro. Ten má podľa hydinárov na pultoch zhruba 50 % slovenskej hydiny, no tá tvorí len 21 % jeho tržieb za hydinu. Zvyšných 79 percent teda pripadá na kurčatá z dovozu.
Hydinárom robia problémy predovšetkým reťazce, ktoré stláčajú ich ceny. Slovenský výrobca predá do obchodu kilo kurčaťa priemerne za 1,76 eura, francúzsky za 2,55 eura. „Potom slovenský výrobca môže dať farmárovi 90 centov za kilogram, francúzsky viac ako euro. Tu je tá ekonomika, ten základný rozdiel. Tie ceny sú v rámci únie neporovnateľné,“ povedal šéf ÚHS Molnár.
Slovenskí hydinári sa sťažujú aj na nečinnosť slovenských orgánov. Napríklad na úrad verejného zdravotníctva, ktorý vraj vlani odobral v slovenských gastronomických zariadeniach len 47 vzoriek. A to napriek tomu, že vykonal viac ako 30 tis. kontrol. „Z našich skúseností sa kontroly vykonávajú viac-menej opakovane v tých istých prevádzkach, v niektorých nie sú kontroly žiadne,“ skonštatoval Molnár.
Štát by mal podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Hyza Karola Ponesza dbať v prvom rade o to, aby ľudia mali k dispozícii kvalitné potraviny. „Ja sa pýtam na to, čo spravili vlády do dnešného dňa, keď my tú garanciu nemáme. Chcel by som vidieť toho, kto mi vie pri hydine dovážanej z Poľska alebo z Brazílie povedať, čím to bolo kŕmené, kde to bolo chované, akým spôsobom sa s tými potravinami narábalo a či to vôbec bolo skontrolované našimi veterinármi a boli urobené rozbory,“ skonštatoval Ponesz. Podľa neho by sa mohli naše orgány inšpirovať napríklad rakúskymi. Na ich hraniciach totiž zásielky bežne preverí veterinárna správa, polícia, či daniari. „Ukážte mi, kedy bola naposledy spravená štandardná kontrola napríklad na našich severných hraniciach,“ pýta sa Ponesz.
