Prognózy EÚ hovoria o pomalom ozdravovaní verejných financií

Pridajte názor  Zdroj: TASR

11. 5. 2012 - V jarných prognózach Európskej komisie (EK) o vývoji európskeho hospodárstva, ktoré dnes v Bruseli predstavil komisár pre ekonomické a menové záležitosti Olli Rehn, sa uvádza, že hoci sa stav verejných financií v EÚ v roku 2011 zlepšil, ich ozdravovanie bude stále pomalé a s veľkými rozdielmi v členských štátoch únie.

Brusel 11. mája (TASR) – V jarných prognózach Európskej komisie (EK) o vývoji európskeho hospodárstva, ktoré dnes v Bruseli predstavil komisár pre ekonomické a menové záležitosti Olli Rehn, sa uvádza, že hoci sa stav verejných financií v EÚ v roku 2011 zlepšil, ich ozdravovanie bude stále pomalé a s veľkými rozdielmi v členských štátoch únie.

Aj napriek zníženej produkcii počas roka 2011 sa verejné financie v EÚ v minulom roku výrazne zlepšili. Výhľadovo na roky 2012 a 2013 sa v kontexte už schválenej konsolidácie rozpočtov a v kombinácii s postupným hospodárskym zotavovaním očakáva, že deficity rozpočtov budú naďalej klesať zo 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) v EÚ (4,1 % v eurozóne) v roku 2011 na 3,6 % v EÚ (3,2 % v eurozóne) v roku 2012 a ďalej na 3,3 % (2,9 %) v roku 2013.

Komisia však upozorňuje, že v jednotlivých členských štátoch budú pretrvávať značné rozdiely pri ozdravovaní verejných financií.

Predpoklad nezmenenej politiky však znamená, že pre EÚ ako celok sa do prognózy na rok 2013 nemohlo zahrnúť takmer žiadne štrukturálne zlepšenie. Zvyšovanie pomerov zadlženosti k HDP sa podľa prognózy spomalí a do roku 2013 dosiahne v EÚ 87,2 % HDP (92,6 % v eurozóne).

EK konštatovala, že ceny energií a zvyšovanie nepriamych daní boli v posledných štvrťrokoch hlavnými hnacími silami inflácie spotrebiteľských cien, pričom súvisiace tlaky na zvyšovanie domácich cien držalo na uzde spomaľovanie hospodárskeho rastu. V horizonte prognózovaného obdobia sa predpokladá, že inflácia sa postupne zmierni a v roku 2013 klesne pod úroveň 1,8 %.

Podobne ako v čiastkových prognózach z februára tohto roka riziká poklesu prognózovaného HDP pretrvávajú aj naďalej. Hlavným rizikom ostáva zhoršenie krízy štátneho dlhu spojené s rizikom prenosu finančnej nákazy do iných členských štátov a prudký prepad dostupnosti úverov.

Ďalšie veľké riziko poklesu vyplýva z geopolitickej neistoty, ktorá by mohla spôsobiť nárast cien ropy. Na druhej strane rýchlejší návrat dôvery na trhoch by mohol znamenať skoršie a výraznejšie zotavenie hospodárskej situácie. Navyše, globálne hospodárstvo by sa mohlo ukázať ako dynamickejšie, než sa v súčasnosti predpokladá.