oPeniazoch.sk, TASR
Budapešť 25. apríla (TASR) – Brusel dnes rozhodne o právnych konaniach voči Maďarsku a po utorňajších optimisticky ladených vyjadreniach možno očakávať významný pokrok z pohľadu rokovaní Maďarska s Medzinárodným menovým fondom (MMF), cituje dnes maďarský ekonomický server portfolio.hu analytičku Citibanky Eszter Gárgyánovú.
Súčasne server BruxInfo, odvolávajúc sa na dôveryhodné bruselské zdroje, uvádza, že v optimálnom prípade môže Európska komisia (EK) už dnes súhlasiť so začatím úverových rokovaní s Maďarskom.
Komisia bude rozhodovať v prvom rade o nezávislosti maďarskej centrálnej banky po tom, čo Brusel prijal nedávno zaslanú maďarskú argumentáciu. Okruh otvorených otázok sa vlastne zúžil na spor o plat guvernéra centrálnej banky, o ktorom maďarský premiér Viktor Orbán avizoval, že je pripravený ho predložiť Európskemu súdnemu dvoru (ESD).
Je možné, že k tomu ani nedôjde, pretože komisia môže ustúpiť, a tým by sa odstránila najväčšia prekážka úverových rokovaní. O centrálnej banke pritom prebiehajú rokovania aj na iných odborných fórach, tieto sú však mimo právnych diskusií, uvádza BruxInfo.
Predseda EK José Manuel Barroso podľa informácií BruxInfa berie veľmi vážne Orbánove utorňajšie sľuby týkajúce sa zmien zákonov. Napriek tomu si zrejme Brusel ponechá možnosť prerušenia rokovaní o pôžičke, ak Budapešť nesplní svoje sľuby smerujúce k vytvoreniu „stabilného právneho prostredia“.
Konania v záležitostiach ochrany osobných údajov a veku odchodu sudcov do dôchodku sa zrejme dostanú do tretej fázy – budú predložené Európskemu súdnemu dvoru.
Európska komisia 17. januára informovala, že začala právne konanie voči Maďarsku pre porušovanie záväzkov členskej krajiny Európskej únie v troch oblastiach – ústava, justícia, ochrana osobných údajov. V zdôvodnení komisia poukázala, že prijatie niektorých nových legislatívnych noriem v Maďarsku môže viesť k strate nezávislosti maďarskej centrálnej banky, môže donútiť k predčasnému odchodu do dôchodku sudcov, ktorí nie vždy súhlasili a súhlasia s rozhodnutiami centrálnej moci – po znížení ich dôchodkovej hranice zo 70 na 62 rokov – a tiež k oslabeniu úradu ombudsmana pre ochranu osobných údajov.
