Len charitou sa situácia ľudí v núdzi nezlepší

Pridajte názor  Zdroj: TASR

19. 4. 2012 - Frankfurt nad Mohanom 19. apríla (TASR) – Štát nemôže odstrániť všetky nerovnosti, ktoré vynáša na povrch naša ekonomika.

Frankfurt nad Mohanom 19. apríla (TASR) – Štát nemôže odstrániť všetky nerovnosti, ktoré vynáša na povrch naša ekonomika. Až vtedy, keď privedieme svoje finančné záujmy do súladu so svojimi sociálnymi cieľmi, vytvoríme hodnotný svet pre naše deti. Uviedol to bývalý americký prezident Bill Clinton v príspevku uverejnenom v nemeckom denníku Financial Times Deutschland v seriáli Kapitalizmus v kríze.

Dobročinnosť nedokáže vyriešiť všetky problémy sveta. Kapitalizmus však môže k tomu prispieť a ľuďom môže znovu priniesť chlieb a prácu. Vždy sa obnovuje priepasť medzi tým, čo môže urobiť štát, a tým, čím môže prispieť súkromný sektor. Priepasť sa pokúšajú odstrániť kreatívne organizácie už oddávna. Ako sa svet a národné hospodárstva ďalej rozvíjajú, máme príležitosť i povinnosť nastoliť, ako sa dá priepasť v budúcnosti odstrániť. Platí, že vzťahy medzi hospodárskymi a spoločenskými výzvami treba prehodnocovať, aby výhody a šance malo viac ľudí k dispozícii.

Po prvé je táto zmena myslenia nevyhnutná, lebo ju ľudia žiadajú. Od Zuccottiho parku po námestie Tahrír v Káhire išli ľudia do ulíc a hovorili, že tento systém priveľkému počtu občanov neprospieva.

Po druhé, finančná kríza urobila zrejmým, že smer, ktorým sme sa vybrali, je nestály a neudržateľný. Hoci celosvetový hospodársky systém vytvoril veľa predností, predsa však prehĺbili nerovnováhy vnútri krajín a medzi národmi. Priveľa nerovnováh poškodzuje nielen chudobných a rozvracia sny strednej triedy, ale obmedzuje aj produktivitu a ekonomický rast.

Je však dobré, že sa v poslednom období posilňuje spojenie medzi životnou úrovňou doma a v zahraničí. Je však ťažké predávať veci, keď si ich ľudia nemôžu dovoliť. K tomu sa pripája, že hospodárske nedostatky sú živnou pôdou pre politickú nespokojnosť so všetkými jej drahými dôsledkami. Preto máme rozhodný záujem o osud iných, záujem, ktorý prekračuje hranice spolucítenia a upriamuje sa na politickú stabilitu a hospodársku bezpečnosť.

Ako meníme kurz, aby sme podporili sociálny a hospodársky pokrok? Haiti je vzorovým príkladom. Keď som navštívil krajinu po katastrofálnom zemetrasení, ktoré zdevastovalo v januári 2010 najmä hlavné mesto, videl som jasné zmeny. Mnohé súviselo s činorodosťou novej vlády. Predsa sa však dá veľa pripísať na konto priateľov a partnerov Haiti. Išlo o nasadenie, ktoré sa výraznejšie sústredilo na to, aby sa ľudia a obce namiesto prijímania riešení zvonku naučili spoliehať sa na vlastné sily.

Môj dobrý priateľ Denis O’Brien a jeho podnik Digicel Group zamestnáva 70.000 Haiťanov. Obnovili aj slávny železný trh z 19. storočia, dominantu hlavného mesta, aby sa vytvorili pracovné miesta a aby sa podporilo vzdelávanie, aby sa robotníci lepšie vyškolili. Ďalším príkladom z Haiti je vytvorenie nadácie Carlosa Slima a fondu Franka Giustru, ktorí chcú investovať do podnikov.

Pozvoľna vidíme úspech novej iniciatívy aj v ďalších krajinách a odvetviach – v činnosti nadácie Billa & Melindy Gatesovcov, podnikov ako Wal-Mart, Google a Procter & Gamble, ktoré preorientovali svoju podnikateľskú kultúru z podpory sociálnej zodpovednosti na zvyšovanie spoločenskej pridanej hodnoty.

Toto poučenie sme vyvodili počas úsilia o obmedzenie krízy AIDS. Vtedy sa zmenil farmaceutický priemysel s malým objemom a vysokými maržami na nízke marže s veľkými objemami a garantovanými platbami. Dnes poskytuje tento systém miliónom ľudí na celom svete za oveľa nižšie ceny medikamenty, ktoré zachraňujú životy pri ochorení na AIDS a súčasne zlepšujú rentabilitu zúčastnených podnikov. Podobné skúsenosti sme získali aj v práci s africkými roľníkmi. Pomohli sme im dostať sa k chemickým hnojivám, osivám a trhom, mohli sme im poskytnúť v zásade trvalú cestu, vďaka ktorej sa dostanú ich rodiny z chudoby, čo bude oveľa účinnejšie než tradičná charitatívna činnosť. Poznatky z tejto práce a prednosti rastu produktivity sú jednoznačné.

Spoločným menovateľom v tomto všetkom je, že súkromný majetok môže zvýšiť verejný blahobyt, keď si vlády, firmy a mimovládne organizácie medzi sebou vymieňajú skúsenosti a presadzujú dlhodobé riešenia. Ak v pozadí tohto nášho úsilia ide o posilnenie budúcnosti, a nie o zachovanie status quo, ak postupujú naše finančné ciele ruka v ruke s našimi sociálnymi cieľmi, potom sa približujeme k svetu, v ktorom majú žiť naše deti.

Na základe trendov sa napriek aktuálnym ekonomickým podmienkam pozerám do budúcnosti s istotou. Problémy, pred ktorými stojíme, sú riešiteľné. Okrem toho máme k dispozícii nevyhnutné prostriedky. Čo okrem toho potrebujeme, sú inovácie, fantázia a rozhodnosť. Najefektívnejším svetoobčanom sa stane ten, ktorému sa podarí spojiť jeho podnikateľské a humanitné úlohy tak, že bude budovať budúcnosť spoločného blahobytu a spoločnej zodpovednosti.

Bývalý americký prezident Bill Clinton založil CGI (Clinton Global Initiative). Jej členovia sa zaviazali, že do roku 2100 prispejú k zlepšeniu života takmer 400 miliónov ľudí v 180 krajinách, prípadne sa budú usilovať zlepšovať ich situáciu už teraz. Mnohé ich záväzky odzrkadľujú nové prístupy k riešeniu problémov. V tomto úsilí sa stretávajú záujmy a ciele súkromných firiem, vlád a mimovládnych organizácií. Všetky projekty majú spoločný cieľ: dosiahnuť, aby sa iniciatíva CGI napokon stala zbytočnou. Ide jej totiž o to, aby sa nevytvorila dlhodobá závislosť (cieľových skupín) na finančnej podpore.

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.