Pri eurovale dodržiavame programové vyhlásenie, tvrdí SaS

V programovom vyhlásení vlády sa nikde nepíše o navyšovaní eurovalu 1, o ďalších stabilizačných mechanizmoch, ktoré by sme mali podporiť, o pôžičkách, ktoré by malo Slovensko poskytnúť nezodpovedným krajinám, tvrdí podpredseda SaS Juraj Miškov

Koaličná SaS odmieta nátlak, ktorý sa objavil v súvislosti s postojom strany k navyšovaniu dočasného eurovalu a navyšovaniu jeho kompetencií. Podľa podpredsedu strany a ministra hospodárstva Juraja Miškova iba dodržiava programové vyhlásenie vlády. „V programovom vyhlásení vlády, akokoľvek dôkladne sme ho čítali, sa nikde nepíše o navyšovaní eurovalu 1, o ďalších stabilizačných mechanizmoch, ktoré by sme mali podporiť, o pôžičkách, ktoré by malo Slovensko poskytnúť nezodpovedným krajinám,“ povedal na štvrtkovej tlačovej konferencii.

Na odmietavé vyhlásenia predstaviteľov SaS k európskym stabilizačným mechanizmom v predchádzajúcich dňoch reagoval napríklad aj poslanec KDH Anton Marcinčin. Podľa denníka SME sa vyjadril, že postoj SaS ohrozuje existenciu koalície. „Pokiaľ táto vládna koalícia má zotrvať, takéto ataky nemajú zmysel. V tejto situácii nebudeme obchodovať ani s našimi hlasmi. Otvorene hovoríme, že SaS svoj postoj v tejto veci nezmení,“ povedal vo štvrtok poslanec za SaS a minister kultúry Daniel Krajcer.

SaS si pritom podľa šéfa parlamentného finančného výboru Jozefa Kollára verí, že ešte môže niektorú z parlamentných strán presvedčiť, že jej názor na bruselské protikrízové opatrenia sú správne. „SaS nerezignovala na nádej, že sa nám podarí presvedčiť politické strany, že vecne je pravda na strane SaS pokiaľ ide o euroval 1,“ povedal Kollár. Strana nesúhlasí ani s navyšovaním záchranného fondu, ani s navyšovaním jeho kompetencií. „Ak by k takémuto ratifikovaniu došlo, tak sa stane to, že úradníci eurovalu budú bezprecedentne rozhodovať o takmer bezhraničnom zadlžovaní členských krajín eurozóny,“ dodal.

Navýšenie dočasného eurovalu na pôvodne zamýšľanú efektívnu kapacitu 440 mld. eur a zvýšenie miery jeho flexibility je však podľa ministra financií Ivana Mikloša momentálne pre upokojenie situácie na trhoch rozhodujúce. „Nie je to záruka toho, že to situáciu vyrieši, ale je to jediná možnosti, ktorú máme, znížiť to riziko a prispieť k upokojeniu a vyriešeniu situácie,“ povedal vo štvrtok na tlačovej konferencii Mikloš.

Opatrenia dohodnuté lídrami eurozóny koncom júla ako aj navýšenie eurovalu sú podľa Mikloša záväzné, keďže sú dohodnuté hlavami štátov. „Považujem to za mimoriadne opatrenia, v mimoriadnom čase a v mimoriadnej situácii,“ konštatoval. Návrh na ďalšie navýšenie prvého eurovalu nad úroveň spomínanej efektívnej úverovej kapacity 440 mld. eur podľa neho v Bruseli oficiálne nepadol, ak by sa tak stalo, zrejme by sa pochopenia od slovenskej vlády nedočkal. „Nie som priaznivcom navyšovania,“ tvrdí minister.

Európski lídri sa 21. júla tohto roka dohodli na mimoriadnom summite na viacerých opatreniach, ktorými chcú zvýšiť efektivitu a flexibilitu prvého dočasného eurovalu, teda Európskeho finančného stabilizačného nástroja (EFSF). Tým sa má zabrániť rozširovaniu dlhovej krízy do ďalších, väčších ekonomík, ako sú Taliansko alebo Španielsko. Finančné trhy však tieto plány nepresvedčili, čo sa prejavilo nárastom výnosov a rizikových prirážok z dlhopisov týchto krajín, až následne Európska centrálna banka pristúpila k odkupovaniu dlhopisov Talianska a Španielska.

Súvisiace články

Aktuálne správy